Harmonogram výstavby ciest, ktorý vláda pre pár dňami schvália, je zásadný dokument, ktorý ponúka systematický pohľad na to, čo budú hlavné priority vo výstavbe ciest a diaľnic do roku 2028. Vychádza z troch základných kritérií – nakoľko je investícia do konkrétneho úseku rentabilná, či je administratívne pripravený a či je reálne nájsť naň peniaze.
Zostavený je tak, aby ho mohla prebrať aj ďalšia vláda, pretože kritériá od ktorých sa odvíja, sú transparentné a ľahko verifikovateľné. Jasná je aj suma, určená na výstavbu, ktorá by mala byť na úrovni 0,8 percenta HDP, teda približne 700 až 800 miliónov eur ročne.
„Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že najviac potrebné je pripravovať a začať s realizáciou kľúčových projektov ako D1 Turany – Hubová, projektov D3 v regióne Kysúc, pokračovať v investíciách do rekonštrukcie ciest I. triedy a mostov a dokončiť realizáciu stavieb financovaných z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra,“ hovorí ministerstvo dopravy.
Do Košíc v roku 2030?
Nie každého zverejnený harmonogram nadchne, ale asi nikto nestojí ani o ďalšie prázdne sľuby. Podľa nich sme mali jazdiť po hotovej diaľnici medzi Bratislavou a Košicami už jedenásť rokov. Nejazdíme však po nej a tak skoro ani nebudeme, problematickým zostáva hlavne 13,5 kilometra dlhý a technicky veľmi náročný úsek Turany – Hubová.
Pri ňom v súčasnosti nie je možné povedať ani približný termín zahájenia výstavby. Aktuálne je potrebné jeho posúdenie podľa zákona o ochrane vôd a musia sa posúdiť aj jeho celkové vplyvy na životné prostredie. Podľa vyjadrení ministerstva dopravy bude tento úsek takmer naisto stavaný v tunelovom variante, posudzované boli štyri alternatívy. Jeho dokončenia sa však nedočkáme skôr, než v rokoch 2029 alebo 2030. A ani to ešte nemusí byť definitívny termín. Takže po diaľnici z Košíc do Bratislavy budeme zrejme jazdiť až o desať rokov.
Čítajte viac Diaľničný úsek D1 Hubová - Ivachnová bude sprejazdnený do konca roku 2023Podľa zverejneného harmonogramu pred týmto úsekom dostane prednosť výstavba a dokončenie iných dôležitých úsekov vo vyššom štádiu pripravenosti. Konkrétne to znamená, že štát sa sústredí najprv na dokončenie úsekov D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala aj s tunelom Višňové, úseku Hubová – Ivachnová a mimoúrovňovej križovatky Triblavina. Na východe sa dočkajú dokončenia západného obchvatu Prešova, ktorý bude tvorený takmer 8-kilometrovým úsekom D1 Prešov, západ – Prešov, juh. V Prešove by však chceli aj severný obchvat, tvorený rýchlostnou cestou R4. A ten sa podľa harmonogramu začne stavať tiež.
Najbližšie tri-štyri roky sa do výstavby nové úseky nedostanú, možno na niektoré výnimky, ale v princípe budeme pokračovať s rozostavanými stavbami a budeme pokračovať so stavbami, ktoré sú vo vysokom štádiu prípravy…Andrej Doležal, minister dopravy
Ďalej sa na frekventovanom úseku pri Bratislave diaľnica D1 rozšíri na osem pruhov a stará senecká cesta na štyri. Gro prác by malo prebiehať medzi rokmi 2024 až 2026. S pokračovaním výstavby „kysuckej“ diaľnice D3, ktorá je spolu s dokončením D1 najvyššou prioritou, súvisí aj privádzač na Kysucké Nové Mesto. Ten patrí k najdôležitejším s ňou súvisiacim stavbám a výrazne by okolité obce odľahčil od tranzitnej dopravy. Stavať by sa mohol začať tento rok a jeho výstavba bude trvať dva roky.
K top prioritám podľa harmonogramu patria aj úseky R3 Kriváň – Mýtna a Mýtna – Lovinobaňa a už koncom leta by mohla byť podpísaná zmluva na dostavbu rýchlostnej cesty R2 Šaca – Košické Oľšany. Podmienkou je, že žiaden z neúspešných uchádzačov nebude robiť obštrukcie.
Problematický juh
A čo v harmonograme výstavby ciest chýba? Trochu je v ňom opomínaný juh Slovenska. „Podľa Harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry, ktorý bol schválený na vláde, sa v tomto roku preinvestuje v Prešovskom kraji 158 miliónov eur, v Žilinskom kraji 138 miliónov eur a v Nitrianskom kraji 30 000 eur… to nie je vtip, to je realita,“ povedal pre agentúru TASR poslanec Nitrianskeho samosprávneho kraja Iván Farkas (SMK-MKP). Podľa neho sa za posledných 30 rokov neuskutočnila na juhu Slovenska žiadna významnejšia investícia.
Harmonogram jednoznačne uprednostňuje dokončenie rozostavaných úsekov, ktoré sú hlavne na východnom a strednom Slovensku. „Ustupovať regionálnemu lobingu nemôžeme,“ odpovedal na podobné výhrady minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) na sociálnej sieti a doplnil: „Najbližšie tri-štyri roky sa do výstavby nové úseky nedostanú, možno na niektoré výnimky, ale v princípe budeme pokračovať s rozostavanými stavbami a budeme pokračovať so stavbami, ktoré sú vo vysokom štádiu prípravy, respektíve vo vysokom štádiu rozpracovania.“
Čítajte viac Video: Práce na obchvate Bratislavy finišujú. Pozrite si reálny stavJedna významnejšia investícia sa na juhu Slovenska napokon uskutoční. Je to plánovaný obchvat mesta Šaľa, za ktorý obyvatelia mesta bojujú už takmer desať rokov. Pôvodne naň Slovenská správa ciest (SSC) verejné obstarávanie zrušila, no keď sa do veci vložil minister Doležal, ľady sa pohli a tento obchvat by sa mohol začať budovať už v tomto roku, najneskôr začiatkom budúceho.
Nejde len o výstavbu
Verejný harmonogram výstavby ciest je navrhnutý s ohľadom na reálne možnosti štátneho rozpočtu a so zohľadnením pripravenosti a možnosti uskutočniteľnosti jednotlivých projektov. Aby dobre fungoval aj v praxi, treba mu prispôsobiť aj legislatívu. Preto ráta aj so systematickým majetkovoprávnym vysporiadavaním stavieb, to znamená s riešením výkupov pozemkov pod existujúcou cestnou infraštruktúrou v správe Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a Slovenskej správy ciest. Na to sa bude myslieť aj pri príprave nových projektov.
Čítajte viac Najvyťaženejšie diaľnice, križovatky a časy. Pozrite sa, kde a koľko sme jazdili„Treba obmedziť nekonečné odvolávanie sa zúčastnených alebo tretích strán pri posudzovaní projektov a zabezpečiť, aby neboli možné zmeny už v uzavretých a vysúťažených projektoch na úkor ich kvality a bezpečnosti,“ dopĺňa dopravný analytik Jozef Drahovský, podľa ktorého sú priority pri výstavbe diaľnic jasné, treba “dokončiť diaľničné spojenie od Bratislavy až po východnú hranicu s Ukrajinou“.
Za posledných 14 rokov sa ale na Slovensku podľa rezortu dopravy ročne dokončili v priemere len tri diaľničné projekty, pribudlo 21 km diaľnic a SSC nové cesty stavia priemerným tempom 3 kilometre ročne. Dobudovanie kompletnej plánovanej siete rýchlostných ciest a diaľnic by podľa odhadov ministerstva dopravy malo celkovo znamenať vybudovanie viac ako tisíc kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Aby bola diaľničná sieť kompletná, dobudovanie chýbajúcich častí by stálo okolo 17 miliárd eur. Zverejnený harmonogram môže tento proces urýchliť a hlavne do neho vnesie systém, časovú postupnosť a transparentnosť.