Foto: JATO Dynamics
Emisie sú kľúčovým slovíčkom súčasného automobilového priemyslu. Európa požaduje od automobiliek, aby dosiahli priemer 95 gramov CO2 na kilometer. Inak budú za každý nadlimitný gram platiť 95 eur. A to za každé predané auto. Aj preto sa stále zvyšuje tlak na elektromobilitu. Predošlé pokusy z downsizingom a hybridizáciou príliš nevyšli. Zmenou metodiky merania spotreby, teda z NEDC na WLTP, rastom popularity väčších, ťažších a menej aerodynamických SUV, a navyše poklesom predajov úsporných naftových motorov sa totiž ukázalo, že emisie CO2 nielenže neklesajú, ale rastu.
Tak napríklad v roku 2017 stúpli o 0,3 % na 118 g/km, o rok neskôr o ďalších 1,8 % na 120,1 gramu a v roku 2019 o 1,6 % na 122 gramov. Zdalo sa, že trend je nezastaviteľný. Optimistickejšie správy prichádzajú až teraz. Európska asociácia výrobcov ACEA áut totiž konečne zverejnila emisnú štatistiku za rok 2020. Podľa jej údajov klesla hodnota emisií takmer o zázračných 11,3 %. To znamená priemer 108,2 gramu CO2 na kilometer. Dôvodom je, samozrejme, rast podielu elektromobilov a plug-in hybridov na celkových registráciách nových áut. Čisté elektromobily a plug-in hybridy dosiahli v Európe spolu 11-percentný podiel, z toho 6,2 % pripadlo na tie batériové a 4,8 % na PHEV.
Čítajte viac Holanďania už nemajú peniaze na nové autá. Rekordy lámu tie staré
I tak je pohľad na vlaňajšie zníženie emisií diskutabilný. Elektromobily totiž považuje metodika za autá s nulovými emisiami, čo platí len lokálne, a ešte väčšími „klamármi“ sú dobíjateľné hybridy, teda plug-in hybridy, ktoré vykazujú v praxi nedosiahnuteľne nízke spotreby paliva. V reálnej premávke ich môžu prekračovať aj o 400 %, keďže veľká časť plug-in hybridov jazdí väčšinu času s vybitými batériami. ZFirmy ich kupujú najmä kvôli dotáciám.
Takto sa vyvíjali priemerné emisie nových áut v Európe poslednú dekádu
Foto: ACEA
Navyše má Európa stále ďaleko od v súčasnosti platného priemeru 95 gramov CO2 na kilometer. Ak sa vlani predalo 11,9 milióna nových osobných áut a emisie boli vyššie o 13,2 gramu, znamená to, že pokuty za nadlimitné emisie by mali predstavovať približne 14,9 miliardy eur, ktoré automobilky zaplatia do bruselskej pokladnice. Európa by sa teda mala rozhodnúť, či chce mať nižšie emisie len na papieri, alebo chce, aby ich bolo skutočne menej v atmosfére. Zatiaľ sú výsledky úbohé, ak uvážime, koľko miliárd eur investícií ide o vývoja elektrických áut a koľko nás elektromobilita stojí.
Čítajte viac Pri podpore ekodopravy Európska komisia nehrá fér
Znižovanie emisií platia zákazníci vo forme zvyšujúcich sa cien áut so spaľovacími motormi a vo forme daní, z ktorých časť putuje v podobe dotácií na nákup elektromobilov a plug-in hybridov. Tie sú však ešte drahšie ako autá so spaľovacím motorom, takže si ich môžu dovoliť len lepšie situovaní Európania. Vo výsledku sa tak chudobní skladajú na nákup nízkoemisných áut bohatým. A radosť nad najnovšími výsledkami kazí aj fakt, že pod limit 95 gramov CO2 sa dostali len štyri európske krajiny – Nórsko (38,2 g), Švédsko (93,4 g), Island (80,2 g) a Holandsko (82,3 g). Ide o malé trhy s obrovskými dotáciami do elektromobility a vysokými reštrikciami proti nákupu áut tankujúcich benzín alebo naftu.
Také Nemecko, ktoré je najväčším európskym trhom, malo aj napriek masívnej podpore nákupu áut s nulovými emisiami, priemerné emisie za rok 2020 na úrovni 113,6 gramu na kilometer, teda ešte vyššie, ako bol celoeurópsky priemer. A podobne to bolo s Veľkou Britániou, so Španielskom alebo s Talianskom. Ďalšími kľúčovými trhmi v Európe. Vzhľadom na pokračujúcu podporu elektromobilov budú papierové emisie pravdepodobne klesať aj v tomto roku. Veď podiel plug-in hybridov, a najmä elektromobilov tento rok prudko vzrástol. Elektromobily dokonca v septembri predbehli v odbyte naftové autá, čo sa zdalo ešte pred pár rokmi nemožné.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda