Z exkluzívneho prieskumu, ktorý realizovala agentúra Median SK vyplýva, že až 90 percent opýtaných by privítalo zníženie kamiónovej dopravy na našich cestách a 93 percent súhlasí, že riešením je väčšia podpora nákladnej železničnej dopravy. A aká je realita?
Na trati Štúrovo-Kúty (200 km) nákladné vlaky chodia neraz priemernou rýchlosťou iba 20 km/h. „Trate sa síce obnovujú za miliardy eur, ide však iba o trate pre osobnú dopravu, na ktoré sa paradoxne nákladná doprava z kapacitných dôvodov už nezmestí,“ hovorí Ján Biznár z Asociácie nákladných dopravcov Slovenska (AROS).
Čítajte viac Budeme mať autonómne vlaky? Vraj sa na ne už pripravujemeKeďže Slovensko je možné obísť po železnici z každej strany, niet sa čo diviť, že medzinárodní dopravcovia to aj robia a vozia tovar cez susedné krajiny. Dôvodom je nielen už spomenutý dlhý čas prepravy tovarov kvôli nekvalitnej infraštruktúre, ale aj vysoká cena za použitie trate. „Dunajská cesta cez Viedeň a Passau je o 1 700 až 3 500 eur lacnejšia oproti trase v smere Bratislava-Praha a kratšia až o 12 hodín. Slovensko tak prichádza o príjmy z tranzitnej dopravy,“ upresňuje Patrik Benka z AROS.
A čo s tým? Podľa železničiarov sa k nim štát zatiaľ obracia chrbtom. A to aj napriek tomu, že Slovensko sa v rámci tzv. Bielej knihy EÚ z roku 2011 zaviazalo previesť do roku 2030 až 30 percent prepravy tovarov v kamiónoch nad 300 km z ciest na železnicu a do roku 2050 by to malo byť až 50 percent.
Čítajte viac Video: Pozrite sa, ako vyzerá cesta vlakom zo Žiliny do Bratislavy. Za necelé 4 minúty!Tvrdia, že chýba aj reálna dopravná politika štátu. „Táto by mala definovať tzv. cestovnú mapu krokov potrebných na zlepšenie súčasnej situácie. To znamená stanovenie parametrov dopravnej obslužnosti – dostupnosť terminálov, cestovná rýchlosť, dĺžka vlakov, elektrifikácia, diaľkové riadenie tratí. Nevyhnutná je aj podpora kombinovanej dopravy a napojenie výrobných a logistických podnikov na železnicu,“ upresňuje Biznár.
Čítajte viac Video: Takto bude vyzerať nová vlaková stanica v bratislavskej Dúbravke!Okrem toho je nevyhnutné stanoviť jasný plán financovania tak, aby železnice dopredu vedeli, ako bude financovaný rok, aké budú poplatky za použitie koľají či ktoré trasy sa kedy budú opravovať. „Prehodnotiť by bolo potrebné aj podporu železníc ako najviac ekologickej dopravy, vrátane napĺňania našich cieľov v rámci Green deal s EÚ, zrušenie ekologickej dane či emisných povoleniek,“ hovorí Patrí Benka, pričom naráža na fakt, že pre cestu nákladnú dopravu nie sú vyžadované.
Aj preto železničiari pripravili prvú protestnú akciu, zatiaľ v podobe jazdy prázdnych rušňov po Bratislave, spolu s ňou odštartovali na vlastnom webe aj petíciu na podporu železničnej nákladnej dopravy a kompetentným poslali otvorený list s požiadavkami na urgentné riešenie ich situácie.