„Cyklomagistrála“ vedúca medzi Daejonom a Sejongom v Južnej Kórei je naozaj netradičná. Mieria vyše 30 kilometrov a prechádza stredom skutočnej automobilovej diaľnice, takže je z každej strany obklopená tromi jazdnými pruhmi.
Postavená je tak, že solárnymi panelmi nielen chráni cyklistov pred slnkom, ale poskytuje aj dostatok energie na osvetlenie diaľničnej infraštruktúry. Experimentálnu solárnu cestu, avšak na inom princípe, majú aj v Holandsku, volá sa SolaRoad. Tá má však len 230 metrov a priamo jej povrch tvoria solárne panely. Tie taktiež vyrábajú energiu pre diaľničnú infraštruktúru.
Asi každému napadne ako sa cyklisti na túto „cyklodiaľnicu uprostred diaľnice“ dostanú a ako z nej zídu. Pod stropnými solárnymi panelmi na to slúžia vstupné a výstupné podzemné tunely, čo výrazne zvyšuje bezpečnosť, pretože takto idú stále cyklotrasou a nikde nekrižujú štandardné cesty alebo diaľničné výjazdy. Je jasné, že tých 30 diaľničných kilometrov neposkytuje žiadne extra výhľady a navyše treba rátať aj s hlukom okolo jazdiacich áut. Na druhú stranu – solárne panely im aspoň poskytujú neustály tieň, čo tiež nie je na zahodenie.
Je tu však jeden úplne vážny problém – dlhá jazda v strede rušnej diaľnice predstavuje zdravotné riziko, cyklisti totiž jazdia v extrémne znečistenom prostredí, plnom emisií z rýchlo jazdiacich áut. Aj preto táto cyklodiaľnica verejnosť polarizuje. Zatiaľ čo niektorí si myslia, že je to fantastický nápad, ktorý predstavuje prvý krok k vytvoreniu podobných cyklistických pruhov na dochádzanie do práce v budúcnosti, iní si myslia, že krajnica by bola lepšia, než stred rušnej cesty.