Bodový systém bude asi realitou. Takto by mohol vyzerať

Nedávna tragická nehoda v Bratislave, pri ktorej opitý šofér zabil päť ľudí opäť spustila diskusiu o postihoch za alkohol za volantom. V nej sa objavilo množstvo konštruktívnych nápadov, ale aj niekoľko extrémnych názorov. U ministra financií Matoviča asi neprekvapí, že by chcel okamžite v prospech štátu „zhabať“ auto každému, kto nafúka viac než jedno promile.

Radikálne slová však zazneli aj z ústa šéfa polície: „Chcem zaviesť pravidlo, aby sme aj pri deliktoch pod jedno promile opakovane ich mohli riešiť v trestnoprávnej rovine a s trestom odňatia slobody. Vyžaduje si to ale novelu Trestného zákona. Takýto návrh z našej dielne pôjde,“ varoval pred niekoľkými dňami Štefan Hamran.

Vyššie tresty, ale aj zrušenie nulovej tolerancie

Samozrejme, alkohol za volant nepatrí. Ak niekto opakovane v jednom roku nafúka pod jedno promile (nad jedno promile už ide o trestný čin), mal by dostať vysoký trest a automaticky by mu mal byť minimálne na jeden rok zadržaný vodičský preukaz.

Ale zatvárať ľudí, ktorí nikoho nezabili, nikoho nezranili a dokonca ani nespôsobili nehodu je extrémne a z pohľadu autora tohto textu scestné a absolútne neproporčné opatrenie. Aký trest si potom zaslúžia tí, čo pod vplyvom alkoholu niekoho vážne zranili alebo zabili? Slovensko zatiaľ nie je, a verme že nikdy ani nebude, policajným štátom.

Čítajte viac Island dokázal s alkoholom nemožné, Slovensko má problém: Štát zatiaľ nezakročí, aj keď len nedávno chcel

A keď sa povie „A“, treba povedať aj „B“ – v prípade minimálneho množstva alkoholu v krvi pod 0,2 promile by nemalo ísť ani o priestupok, čo je prax, aplikovaná v mnohých európskych krajinách. Dôvody sú dva – prvým je, že v niektorých situáciách si telo určité množstvo alkoholu dokáže metabolizovať samo. Druhým je, že žiadne meracie prístroje nepracujú s absolútnou presnosťou, majú deklarovanú povolenú, hoci minimálnu, odchýlku. Preto „nulová tolerancia“ k alkoholu nie je na mieste. A v krajinách s povoleným „nenulovým“ obsahom alkoholu v krvi si tiež robili vlastné analýzy, aký vplyv to má na vodičov a nehodovosť. A keďže minimálny limit zachovali, zrejme vedia, prečo.

Argument, že ak bude povolené nejaké množstvo alkoholu v krvi, ľudia to budú zneužívať patrí k bežne používanému folklóru. Neexistuje žiaden relevantný prieskum, ktorý by to hodnoverne potvrdil. A navyše Slovensko rozhodne nie je „národom alkoholikov“, ako sa mnohí v súčasnosti snažia tvrdiť. Z hľadiska spotreby čistého alkoholu nie sú Slováci ničím výnimoční, patria k európskemu priemeru. Podľa štatistiky svetovej zdravotníckej organizácie WHO z roku 2019 viac čistého alkoholu na osobu vypijú napríklad v Rakúsku, Česku, vo Francúzsku, v Maďarsku alebo aj v Poľsku.

Racionálnejšie sa k problematike alkoholu za volantom, respektíve k sprísneniu postihov, postavil dopravný analytik Jozef Drahovský, ktorý pre Pravdu povedal: „Ide o to, čo chceme sprísniť. Ja by som to spravil tak, že pre dolnú hranicu by som vzal vzor z Rakúska a vodičov netrestal za zvyškový alkohol, ktorý je v takom pásme, že nemôže ovplyvniť správanie vodiča. Naopak, ak je to vyššia hladina, ktorá môže správanie ovplyvniť, tak tam by som bol za zvýšenie trestu. Pokojne aj s každou desatinou promile nech sa to zvyšuje. Problém môže byť v tom, že ak zvýšime všetko rovnako, vodič nebude cítiť rozdiel pri nižšej a vyššej koncentrácii alkoholu v krvi.“

Policajný prezident Hamran tvrdí, že prevencia na Slovákov nezaberá, preto je na mieste represia. Pravdou ale je, že prevencia nezaberá preto, lebo s výnimkou pár zmysluplných projektov je väčšina ostatných v tejto oblasti formálnych, ktorých cieľom je skôr alokovať peniaze z príslušných grantov, než dosiahnuť reálne výsledky.

Máme množstvo influencerov, ktorí by sa do kampaní mohli zapojiť a osloviť mladých, máme možnosť zaviesť dopravnú výchovu spätne na školy, pričom by sa tam preberala aj táto problematika, no jednoduchšie je trestať než vychovávať, pretože výsledky sú hmatateľné a okamžité. A to majú politici radi.

Bodový systém jednoznačne treba

To, v čom s policajným prezidentom súhlasíme je, že k zníženiu nehodovosti – a to aj vrátane tej, kde je vinníkom alkohol – by prispelo, ak by existoval nekompromisný bodový systém, podobný českému modelu.

Ten napríklad previnilcov, ktorí dvakrát nafúkajú viac ako 0,3 promile automaticky odstráni z ciest minimálne na rok, pretože po prekročení 12-bodovej hranice (za alkohol je 7 trestných bodov) prichádzajú na 12 mesiacov o vodičského oprávnenie. A to bez možnosti požiadať o zrušenie trestu po uplynutí jeho polovice. Navyše si potom musia kompletne nanovo urobiť skúšky v autoškole, vrátane všetkých testov spôsobilosti. A to je, ak k tomu prirátame aj pokutu, ktorú za alkohol dostali, finančne už celkom náročná záležitosť.

Kompetentní sa zatiaľ vyjadrujú v tom zmysle, že bodový systém by mohol vstúpiť do platnosti už v budúcom roku a zrejme bude veľmi podobný českému. Možno s rozdielom, že Česi trestne body zbierajú a Slovákom by boli odrátavané od 12-bodového základu.

Je to určite lepšie riešenie smerujúce k obmedzeniu nielen nehôd, ale aj agresívneho správania za volantom, než väzenie aj pre tých, ktorí ani nikoho nezranili a ani nespôsobili nehodu.

Čítajte viac Alkohol za volantom? Pozrite sa, aké tresty vám v súčasnosti hrozia!

A zavedenie bodového systému navyše pôsobí aj preventívne – ak si niekto už polovicu bodov „vyčerpá“, s veľkou mierou pravdepodobnosti si už bude dávať obrovský pozor, aby to „neprepískol“ a bude sa snažiť jazdiť podľa predpisov. A to je predsa oveľa dôležitejšie než jednorazové pokuty.

Ako funguje český bodový systém, z ktorého bude zrejme vychádzať aj slovenský, podrobne popisujeme v nasledujúcom infoboxe: