Rozpútajú ‘ŠPZ‘ nový konflikt na Balkáne? Srbom v Kosove hrozia konfiškáciou áut

Foto: AP

Srbské registračné známky Ak si kosovskí Srbi nevymenia registračné značky áut za nové, vydané kosovskými úradmi do apríla 2023, môžu prísť o svoje autá.

Krvavá vojna na Balkáne z deväťdesiatych rokov je síce už minulosťou, ale napätie neustalo. Stačí malá iskra a vášne opäť vzplanú. Najnovšie sa o to postarala Priština, ktorá oznámila, že Kosovo nebude uznávať staré srbské poznávacie značky a majitelia áut s týmito ŠPZ si ich budú musieť vymeniť za nové. Týkať by sa to malo približne 10 000 áut. Tento zákon mal vstúpiť do platnosti už 1. augusta, ale zdvihla sa proti nemu nevôľa. Zareagovali dokonca USA aj Európska únia, podľa ktorých tento krok zbytočne rozpútava rozbroje medzi rozhádanými etnikami.

Kosovský premiér Albin Kurti však na zákone trvá s tým, že ide len o recipročné opatrenie. V Srbsku, ktoré neuznáva nezávislosť Kosova, totiž tiež neplatia kosovské ŠPZ. „Tieto značky sú ilegálne. My len chceme dať šancu všetkým, ktorých sa to týka, abymohli byť integrovaní,“ povedal Kurti. Kosovská vláda uviedla, že do 21. novembra bude srbských vodičov áut na ich novú povinnosť len upozorňovať. Po tomto termíne začne udeľovať pokuty. Tam sa to však nekončí. Od konca januára budú môcť jazdiť len vozidlá s novými značkami a po 21. apríli 2023 už bude odporcom hroziť konfiškácia vozidiel.

Čítajte viac Takto budú vyzerať nové EČV na autách. Mení sa aj termín nových testov v autoškolách

Reakcia na seba nedala dlho čakať. Kosovskí Srbi plánujú odstúpiť zo svojich funkcií v kosovských verejných inštitúciách. „Rozhodli sme sa, že rezignujeme zo svojich funkcií v parlamente, vo vláde a aj v štyroch mestských zastupiteľstvách na severe Kosova,“ vyhlásil srbský politik Goran Rakič. Dodal, že hromadné odstúpenie sa týka aj Srbov pracujúcich na súdoch či v polícii. Srbi tiež hrozia blokovaním ciest. „Rezignácia kosovských Srbov z kosovských inštitúcií tento konflikt nevyrieši. Práve naopak, má potenciál ešte viac eskalovať napätie,“ upozornil šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

Borrell zároveň obe strany vyzval, aby nepodnikali „žiadne jednostranné kroky“, ktoré by situáciu mohli ešte zhoršiť. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken uviedol, že je Kurtiho krokom „sklamaný". USA totiž Prištinu požiadali, aby zákon odložili aspoň o 10 mesiacov, čím získajú čas na rokovanie a kompromis. Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú Kosovo vyhlásilo v roku 2008, a Srbi žujúci na severe tejto bývalej srbskej provincie, ktorých je asi 50 000, považujú za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu. Kosovo aj Srbsko chcú vstúpiť do Európskej únie, ktorá podmieňuje pokrok v tomto smere normalizáciou ich vzájomných vzťahov. Teraz to však na normalizáciu naozaj nevyzerá.