Európske krajiny mali dlhé roky ustálenú maximálnu rýchlosť na diaľniciach. Najnižšia, len 100 km/h, je dodnes na Cypre a v Nórsku, naopak, v Nemecku neexistuje na rýchlostných cestách žiaden plošný limit, hoci odporúčaná je rýchlosť 130 km/h. Vo väčšine ostatných krajín platila a platí „maximálka“ na diaľniciach buď 120 alebo 130 km/h. Vrátane Slovenska. V tomto roku však došlo k niektorým zmenám. Rýchlejšie, až stopäťdesiatkou, sa začalo jazdiť v Česku na diaľnici D3 medzi Táborom a Českými Budejovicami a čoskoro majú pribudnúť ďalšie úseky. Napríklad na D11 medzi Kolínom a Jaroměří alebo na D1 medzi Bělotínom a Bílovcom.
Na zvýšenie rýchlostných limitov sa pripravuje aj Rakúsko. Má ísť o limit 150 km/h. Hoci detaily ešte nie sú definitívne, budúca koalícia FPÖ a ÖVP už v tejto veci dospela k dohode. Otázkou zostáva, či sa zmena bude týkať len vybraných úsekov, alebo celej diaľničnej siete. Zvýšeniu rýchlostného limitu je otvorené aj Taliansko. Uvažuje sa o zvýšení povolenej rýchlosti na 150 km/h, ale len na úsekoch s troma jazdnými pruhmi. Prvé by mali byť otvorené už tento rok. No a k európskym krajinám, ktoré sú v otázke maximálnej rýchlosti benevolentnejšie, sa teraz pridáva Španielsko, presnejšie Katalánsko.
Čítajte viac Budeme chodiť na STK každý rok? Brusel mení pravidlá
Na úseku diaľnice AP-7 už bol oficiálne zvýšený rýchlostný limit na 150 km/h, to je až o 30 km/h viac, pretože v Španielku platila doteraz stodvadsiatka. Teraz bude táto rýchlostná komunikácia jednou z najrýchlejších v Európe. Nejde ale o zvýšenie, ktoré bude platiť 24 hodín denne a 365 dní do roka. Španielsky dopravný úrad tvrdí, že toto zvýšenie je súčasťou revolúcie v „inteligentnej doprave“. Maximálnu rýchlosť bude určovať inteligentné dopravné značenie, ktoré ju prispôsobí okamžitým podmienka – napríklad počasiu alebo hustote premávky. Ak budú podmienky priaznivé, budú môcť jazdiť motoristi stopäťdesiatkou.
Čítajte viac VIDEO: Relíčko v uliciach, únik aj 160-kou. Policajtov prekvapilo, kto šoféroval
Zvyšovanie rýchlosti je ale v dnešných časoch naozaj paradoxné. Nie kvôli bezpečnosti, ale kvôli emisiám. Na jednej strane totiž tlačí Európska únia na automobilky, aby vyrábali autá so spotrebou pomaly troch litrov na 100 km, trestá ich za každý nadbytočný gram CO2 pokutou 95 euro, a na druhej strane sa prizerá, ako sa na diaľniciach zvoľňujú rýchlostné limity. Pritom rozdiel v spotrebe paliva, teda produkcii CO2, je pri aute jazdiacom rýchlosťou 120 a 150 km/h až 25 %. Samozrejme, v neprospech rýchlejšieho. Môže za to aerodynamický odpor, ktorý rastie s druhou mocninou rýchlosti. V tomto konkrétnom príklade až o 56 %!
Uveďme príklad. Ak auto pri rýchlosti 120 km/h spotrebuje napríklad 6,5 litra benzínu na 100 km, pri rýchlosti 150 km/h to môže byť 8,0 až 9,0 litrov. Takže to, čo dokáže ušetriť napríklad zložitá a drahá hybridná technika, za ktorú vodič aj zaplatí pri kúpe auta, vyjde i tak nazmar. Elektromobily nevynímajúc, veď aj tie spotrebujú o 25 % energie viac, ktorú treba niekde vyrobiť a nie vždy ide o zelený zdroj. Ak nám teda ide o CO2, optimálna by bola maximálka do 120 km/h. Uvoľňovanie tiež prichádza v časoch, keď chce EÚ presadiť pri starých autách s vekom nad 10 rokov každoročnú kontrolu STK a argumentuje práve emisiami. Dáva to nejakú logiku?
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru