Jedna z najkrajších v kraji: Prvá zmienka o ceste cez Pezinskú babu je z roku 1870

Cesta cez horský priesmyk na Pezinskej babe na vzdialenosti približne 10 kilometrov prekonáva výškový rozdiel 300 metrov, najvyšší bod je sedlo vo výške 527 metrov nad morom. Táto cesta je jediným cestným priesmykom v Bratislavskom kraji. Prvé zmienky o jej výstavbe pochádzajú z roku 1870, keď dobové noviny Obzor písali o výstavbe hradskej cesty, ktorá mala spojiť dve doliny odrezané masívom Malých Karpát. Jej histórii a aj súčasnosti sa venoval oficiálny web Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).

V texte, písanom jazykom svojej doby, sa píše o potrebe cesty, ktorá by z Pezinka cez Babu a Pernek pokračovala do Malaciek a ďalej na Moravu, aby sa uľahčil obchod medzi oboma stranami pohoria.

V tom čase neexistoval žiadny priechod z Modry do Malaciek bez obchádzky cez Bratislavu či Trstín. Na žiadosť obyvateľov, miest a dedín „obojstranných krajov podtatránskych“, ktorých bolo viac než 107-tisíc, sa preto v roku 1867 začala výstavba hradskej cesty z Pezinka. Dokončili sa prvé štyri kilometre (2 500 siah) na vrch Baba, no práce sa zastavili.

O pokračovanie stavby sa zasadzoval aj pezinský poslanec Szüllö, ktorý spolu s ďalšími zástupcami žiadal snem, aby sa cesta dostavala na útraty krajiny. Článok pripomína aj gesto kniežaťa Antona Karola Pálfiho, ktorý daroval pozemky pod trasu cesty a zároveň sa rozhodol vlastnými nákladmi postaviť most cez rieku Moravu – čím by sa nové hradské spojenie napojilo až na rakúske a moravské územia.

Cesta prešla komplexnou rekonštrukciou niekoľkokrát. Zatiaľ posledná prebehla v roku 2023. „Ešte donedávna bola poškodená množstvom výtlkov a trhlín. V roku 2023 prešla komplexnou rekonštrukciou. Opravili sme úsek v dĺžke bezmála 8 kilometrov. Využili sme pri tom modernú technológiu recyklácie za horúca na mieste,“ vysvetlil bratislavský župan Juraj Droba.

Rekonštrukcia pozostávala z lokálneho frézovania povrchu cesty s cieľom upravenia pozdĺžneho a priečneho sklonu do požadovaného tvaru. Na upravenom povrchu vozovky prišlo k zhodnoteniu konštrukčných vrstiev vozovky s použitím technológie recyklácie za horúca na mieste, kde bola pôvodná obrusná vrstva vozovky doplnená o požadované komponenty (podrvené kamenivo, asfaltové spojivo) rozpojená a opätovne spracovaná. Súčasne sa položila nová asfaltobetónová vrstva vozovky z odolnejších modifikovaných asfaltov.