Prvé pokusy o elektrické ovládanie okien sa datujú do 30. rokov 20. storočia, a to v luxusných automobiloch, kde bolo cieľom zabezpečiť komfort pre pasažierov. Spoločnosť Packard, známa svojimi inováciami a kvalitnými luxusnými vozidlami, sa stala priekopníkom v tejto oblasti. Model Packard 180 z roku 1940 bol prvým sériovo vyrábaným vozidlom, ktoré obsahovalo elektrické ovládanie okien. Tento systém bol spočiatku elektromechanický a bol považovaný za luxusný prvok, ktorý ešte nebol dostupný v bežných autách. Za vznikom tohto systému stála spoločnosť Packard a jej inžinieri, ktorí sa snažili o zavedenie vyššieho štandardu pohodlia a komfortu.
Po druhej svetovej vojne, keď sa výroba automobilov obnovila a technológie sa rozvinuli, začali aj ďalšie automobilky experimentovať s elektrickými oknami. V 50. rokoch začali byť elektrické okná dostupné aj v luxusných modeloch iných značiek, ako Cadillac, Buick či Lincoln. Tento komfortný prvok sa však do širokej výroby dostal až v 70. rokoch, keď klesli výrobné náklady a technológie sa stali spoľahlivejšími.
K rozšíreniu prispeli aj zlepšenia v oblasti elektrického vedenia a bezpečnostných prvkov. Moderné systémy elektrického ovládania okien začali obsahovať ochranné mechanizmy proti privretiu prstov, čo ešte viac zvýšilo ich obľúbenosť a prispelo k ich štandardizácii v automobiloch nižšej a strednej triedy.
Dnešné systémy elektrického ovládania okien sú omnoho sofistikovanejšie než pôvodné elektromechanické riešenia. Súčasné automobily využívajú elektronické riadiace jednotky, ktoré umožňujú aj ďalšie funkcie, ako sú automatické zatváranie okien pri zamknutí vozidla, ovládanie z diaľky či dokonca synchronizácia s ďalšími inteligentnými systémami auta.
Tento článok je súčasťou spoločného projektu spoločnosti ASA (Autoklub Slovakia Assistance) a Oddelenia bezpečnosti cestnej premávky (BECEP) Ministerstva dopravy SR za účelom podpory bezpečnosti na cestách.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru