Keď v roku 2002 Mercedes vyrukoval s novou generáciou triedy E, šokoval úrovňou jej bezpečnostnej aj komfortnej výbavy. S ňou však narástol aj podiel elektroniky a počet riadiacich jednotiek, ktoré bývajú potenciálnym zdrojom budúcich možných komplikácií. Tento predpoklad umocnila aj rýchlosť vývoja, kedy sa výdrž mnohých komponentov overovala skôr formou počítačových simulácií, než skutočnými únavovými skúškami v reálnych podmienkach. Času je skrátka málo, stáva sa preto takmer pravidlom, že v prvých rokoch výroby je nové auto skôr rizikovým tovarom. Inak to nebolo ani v prípade tohto Mercedesu.
Foto: Mercedes-Benz
Dizajn novinky bol podarenou evolúciou modelu W210, druhá generácia „Éčka“ sa tak okrem dôstojného výrazu mohla pochváliť aj výbornou aerodynamikou (sedan cx 0.26) a zlepšenou antikoróznou ochranou (obrovská slabina prechádzajúcej generácie W210). Zvýšil sa podiel galvanizovaných plechov, pribudlo vonkajších hliníkových panelov karosérie (kapota, veko kufra a blatníky) a zlepšila sa technológia výroby a ochrany karosérie. Automobilka tvrdo zapracovala na náprave pošramotenej povesti predchádzajúcej W210 a jej nástupcu chcela uviesť v tom najlepšom svetle. Ani prehnaná snaha však generáciu W211 neochránila od chýb, ktoré ju neskôr takmer stáli krk.
Foto: Mercedes-Benz
Problémové brzdy SBC
Vďaka bohatej medializácii problému s prvými brzdami „Éčka“ teraz pravdepodobne nenapíšem nič nové. Pravdou je, že v oblasti bŕzd sa novátorský prístup Mercedesu nevyplatil. Ako jedno z prvých sériových vozidiel totiž dostal model W211 do vienka elektrohydraulické brzdy Sensotronic. Novinka s označením SBC na majetných zákazníkov nového „Éčka“ zapôsobila ako magnet. Pocit technologického náskoku pred konkurenciou bol nepopierateľný.
Podstatou ich fungovania bol vysokotlakový zásobník, ktorý držal brzdový okruh pod stálym vysokým tlakom. Tlak sa potom na základe pokynov riadiacej jednotky dostával k jednotlivým brzdám, pričom dokázal každé koleso brzdiť rozdielne a podľa aktuálnych pokynov riadiacej jednotky ESP pribrzďoval jednotlivé kolesá rôznou silou. Zložitosť celého systému však brzdám SBC podkopala nohy. Strácali tlak, padali do núdzového režimu (počas neho je brzdná sila prenášaná výlučne na predné kolesá) a spôsobovali vodičom infarktové situácie. Problémom bola aj ich životnosť daná určitým počtom zabrzdení.
Foto: Mercedes-Benz
Aj keď mali brzdy SBC bezkonkurenčný účinok, kvôli problémom s garančnými výmenami a stúpajúcimi nákladmi na opravy ich v roku 2006 Mercedes-Benz potichu opäť nahradil konvenčnými brzdami.
Veľa motorov na výber
Úzka motorová paleta je v tejto triede samovraždou, je preto pochopiteľné, že Mercedes v novej triede E ponúkol toľko agregátov, aby si z nich vybral každý. Nie všetky však boli šťastnou voľbou.
Foto: Mercedes-Benz
Naftovým základom bol štvorvalec s objemom 2,2 litra označený ako 200 CDI (90 kW/122 k) a 220 CDI (110 kW/150 k). Vstrekovanie dodával Bosch, spoľahlivosť nedávala dôvod na sťažnosti a tichý chod šiel ruku v ruke s pomerne vyrovnaným záťahom. Veľké kilometrové nájazdy a používanie nekvalitnej nafty však pôvodnú spoľahlivosť často úplne zmazali a tak je dnes väčšina takto motorizovaných verzií unavená, hlučná a ich diagnostika z času na čas vypíše nejaké to varovné hlásenie. V roku 2006 výkon 200 CDI a 220 CDI stúpol na 100 a 125 kW (136 a 170 k). Nárast vstrekovacích tlakov (nové vstrekovanie Delphi) spôsobil ich väčšiu hlučnosť, pocitovo však ťahali o dosť lepšie. Pozor, mnohé z týchto verzií slúžili ako taxíky.
Dva roky po spustení výroby v ponuke figuroval aj päťvalec 270 CDI (130 kW/177 k), v roku 2004 ho nahradil radový šesťvalec 280 CDI (130 kW/177 k). Nad ním bol radový šesťvalec 320 CDI (ten istý agregát, len vyladený na vyšší výkon) s výkonom 150 kW (204 k).
Najlepšie naftové motory sa do „Éčka“ dostali v roku 2005. Turbodiesel 3.0 V6 24V sa montoval do verzií 280 CDI (140 kW/190 k), 320 CDI (165 kW/224 k) a od roku 2008 aj do 300 Bluetec (155 kW/211 k).
Vyslovene nešťastným motorom bol osemvalec 4.0 V8 32V vo verziách 400 CDI a 420 CDI. Jeho výkony z neho robili kráľa ciest, často však aj kráľ servisov. Do roku 2005 mal 191 kW/260 k, potom až 231 kW/314 k. Bez problémov žral 12 l/100 km, rozvody mal hlučné, turbodúchadlá (mal ich dve) veľa nevydržali a veľký krútiaci moment ničil prevodovku dimenzovanú skôr pre šesťvalce 320 CDI. Motor navyše veľmi často padal do núdzového režimu (vplyvom zlých vstrekovačov). Kto mal na túto verziu, nikdy sa s ňou na ceste nemaznal. Pamätajte na to.
Foto: Mercedes-Benz
V ústraní záujmu dodnes ostávajú základné benzínové verzie 200 Kompressor (120 kW/163 k a 135 kW/184 k). Moderný hliníkový motor bol pritom spoľahlivý, dostatočne výkonný a majiteľa netýral ani príliš vysokou spotrebou. Jeho jediným slabším miestom bol kompresor citlivý na kvalitný motorový olej.
Foto: Mercedes-Benz
Prvé benzínové šesťvalce v E 240 (130 kW/177 k) a E 320 (165 kW/224) mali vysoké spotreby a najmä verzia E 240 bola sklamaním. Radšej voľte E 280 (170 kW/231 k), alebo vynikajúce E 350 (200 kW/272 k). Tieto motory už majú štvorventilový rozvod a v každom valci len po jednej sviečke (dovtedy po tri ventily a dve sviečky). Dobrou voľbou je aj verzia E 350 CGI (215 kW/292 k).
Výbornými motormi sú osemvalce 5.0 V8 24V a 5.5 V8 24V v E 500. Ich výkony 225 kW/306 k a 285 kW/388 k robia z auta prestížnu záležitosť podfarbenú dostatočne vysokou spotrebou (v praxi aj 15 l/100 km).
Foto: Mercedes-Benz
Absolútny vrchol tvoria E 55 AMG a E 63 AMG. Sú ukrutne drahé, nemajú problém jazdiť za 20–25 l/100 km a z ich výkonu sa aj po rokoch točí hlava. Samozrejme, že sa kradli ako na bežiacom páse. Z pohľadu technika sú však vynikajúce a spoľahlivé. Náklady na ich pravidelný servis môžu dosahovať astronomické hodnoty.
Foto: Mercedes-Benz
Odolný podvozok
Podvozka modelu W211 sa nemusíte báť. Napriek sofistikovanej konštrukcii so štvorprvkovým zavesením a vzperou McPherson vpredu a päťprvkovému zaveseniu vzadu vzorne odoláva opotrebovaniu. Pozor však na prevádzku na zlých cestách. Ak tento Mercedes jazdí každý deň po vyslovene zlom povrchu, vôle v zložitých nápravách nedajú na seba dlho čakať a prejavia sa už po najazdení 80– 100 000 km. Problémom je potom pomerne drahá revízia v značkovom servise.
Foto: Mercedes-Benz
Kým je podvozok v dobrom stave, Mercedes jazdí ukážkovo a jeho presné navádzanie do zákrut spôsobuje radosť. S vôľami pochopiteľne jeho pôvodné schopnosti rýchlo ustupujú, čo môže pomaly dospieť až do štádia nevyspytateľných jazdných vlastností. Ak teda auto na ceste pláva, nelámte nad ním hneď palicu a radšej skontrolujte stav podvozku.
Foto: Mercedes-Benz
Prvým ročníkom sa vyhnite
Ako som už spomínal, pokroková technika sa podpísala pod spoľahlivosť prvých ročníkov auta. Niekoľko majiteľov (a bolo ich znepokojujúco veľa) dodnes nemôžu prísť generácii W211 na meno. Kazila sa vždy a všade, takže nebolo od veci, keď sa jej majitelia naučili číslo odťahovej služby naspamäť. Postupom času ich dali servisy ako tak dokopy, želanú spoľahlivosť však dosiahli prvé kusy málokedy.
Foto: Mercedes-Benz
Neskoršie ročníky a najmä posledné kusy však už boli vzorne spoľahlivé. Dostali výborné motory, bohatú výbavu a silné servisné zázemie značky bolo pripravené na rýchle riešenie prípadných problémov. Zlé meno W211 sa však automobilke už zvrátiť nepodarilo. Všetko by mala opäť napraviť posledná generácia triedy E predstavená v roku 2009.
Foto: Mercedes-Benz
| História modelu | |
|---|---|
| 2002 | Predstavenie verzie sedan E 200 Kompressor, E 240, E 320, E 500, E 55 AMG, E 200 CDI, E 220 CDI, E 270 CDI, E 320 CDI. |
| 2003 | E 400 CDI, kombi verzia T, pohon všetkých kolies 4Matic. |
| 2004 | E 280 CDI, prevodovka 7G-Tronic. |
| 2005 | E 280, E 350, E 280 CDI, E 320 CDI. |
| 2006 | Modernizácia, E 420 CDI, E 63 AMG, elektrohydraulické brzdy SBC vyradené z ponuky. |
| 2007 | E 230. |
| 2008 | E 300 Bluetec. |
| 2009 | Predstavenie novej generácie triedy E. |
| Časté poruchy: |
|---|
| Poruchy čerpadla elektrohydraulických bŕzd SBC, netesnosti vzduchového pruženia Airmatic, prenikanie chladiacej náplne do oleja automatických prevodoviek, netesné turbodúchadlá (E 400 CDI), padanie motora E 400 CDI do núdzového režimu (veľký prepad vstrekovačov), korózia spodných hrán dverí a blatníkov, poruchy palubnej elektroniky. |
| Naše odporúčanie: |
| Preverte si pôvod auta. Pri tomto Mercedese je to kľúčová záležitosť. Najmä silnejšie verzie sa v strednej a východnej Európe akosi pričasto stávajú súčasťou obchodu s kradnutými autami. |
| Vyhnite sa najmä verziám E 400 CDI a E 240. Ak nie ste vyslovene bohatý, zabudnite aj na E 55 AMG a E 63 AMG. Ich nákupom sa finančné dobrodružstvo len začína. Tajným tipom sú E 200 Kompressor, E 350 a E 320 CDI. |
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda