Jazdené autá: Kupé 350Z vrátilo Nissan medzi elitu

Keď sa v roku 2003 dostalo nové „Zetko“ do Európy, spôsobilo na trhu športových áut menší šok. Nissan bol schopnou automobilkou, ale na poli športových áut sa dlho k ničomu poriadnemu nezmohol. Príchod ostrého modelu 350Z bol preto pre mnohých šokom. Jeho schopnosti na ceste komplikovali život aj podstatne drahším konkurentom a svojim prístupom ako vystrihnutým zo starej školy si získaval srdcia športovo založených zákazníkov. Tento Nissan nebol o efektivite, bolo to kladivo, ktoré ničilo konkurenciu silou motora a odolnosťou svojej mechaniky.

Foto: Nissan

Nissan 350Z Základná línia prezrádza výbornú aerodynamiku.

Dnes majú najstaršie európske kusy (v USA a Japonsku bol k dispozícii o dva roky skôr) viac ako šesť rokov a v stále väčších počtoch sa začínajú objavovať aj na trhu jazdených áut. Je to Japonec, takže veľa vydrží a aj po rokoch dokáže slúžiť ako nový. Jeho nákup sa tak javí ako jedno z najrozumnejších rozhodnutí, aké môžete urobiť. Nie všetko je však tak jednoduché. Aj tento Nissan má na vás prichystaných niekoľko pascí, z ktorých vám môže byť neskôr ľahko do plaču.

Neuralgickým bodom je motor
Najsilnejšia stránka športového Nissanu je zároveň jeho Achillovou pätou. Treba však dodať, že len v prípade, ak sa oň majiteľ nestará.

Motor s kódovým označením VQ35DE prvých verzií technicky vychádzal z agregátu použitého v modeli Maxima QX. V Maxime mal objem 3,0 litra, zatiaľ čo „Zetko“ používalo vidlicový šesťvalec s objemom zväčšeným na 3,5 litra (vŕtanie x zdvih 95,5 × 81,4 mm). Tento istý agregát (3.5 V6) naladený na menší výkon sa objavil aj v SUV Mura no a pod prednou kapotou Renaultu Vel Satis. V modeli 350Z bol vyladený až na 206 kW/280 k pri 6200 min^-1 (v spomínaných modeloch mal výkon 172 kW/234 k a 177 kW/240 k) a krútiaci moment 363 Nm pri 4800 min^-1. Vyznačoval sa celohliníkovou konštrukciou so suchými oceľovými vložkami a rozvodmi poháňanými odolnou reťazou.

Foto: Nissan

Nissan 350Z Motor je spoľahlivý, ale potrebuje olej.

Niekoľko prvých kusov na európskom trhu spĺňalo emisnú normu Euro 3, krátko po spustení predaja však začala platiť prísnejšia norma Euro 4 a pôvodné motory sa jej žiaľ museli prispôsobiť. Výsledkom bola úprava riadiacej jednotky, ktorá v mene zelenšej prírody uberala motoru v nízkych otáčkach chuť do života. Pôvodne pružný motor s výborným záťahom odspodu sa tak razom zmenil na šesťvalec, ktorý potreboval otáčky.

V roku 2006 jeho výkon povyskočil na 221 kW (300 k). Ten však dosahoval pri vyšších otáčkach (6400 min^-1) a krútiaci moment dokonca klesol o 10 Nm (na 353 Nm pri 4800 min^-1). Už tieto samotné čísla naznačovali, že sa charakteristika motora opäť posunula bližšie k vysokootáčkovému charakteru. A tak hoci bol nový agregát vybavený plynulo variabilným časovaním sacích aj výfukových ventilov, v praxi sa neprejavoval tak pružne ako v prípade menej výkonného motora prvých exemplárov.

Foto: Nissan

Nissan 350Z V praxi nárast výkonu z 206 na 221 kW nespozorujete.

Najcitlivejším miestom motora VQ35DE bol jeho olejový okruh. Celý motor si vystačil len s náplňou 3,5 litra motorového oleja, čo bolo na tak obrovský motor smiešne málo. Agregát bol navyše náchylný k spotrebe tejto životodarnej tekutiny, takže sa v mnohých prípadoch pri zanedbanej pravidelnej kontrole výšky hladiny oleja jednoducho zadrel. Za normálnych okolností by mal mať podľa údajov výrobcu spotrebu max. 0,5 l oleja na 5000 km, pri športovej jazde však často žral viac. Výnimkou neboli ani spotreby 1 – 1,5 l/1000 km. Nissan navyše neodhadol ani výkonnostnú triedu prvých olejov. Pôvodné oleje SAE 10W-40 sa pri športovej jazde prehrievali a nestíhali mazať rozpálený motor, až neskôr začala automobilka do auta liať oleje 10W-60. Z uvedeného vyplýva, že motor bol na olej veľmi citlivý, preto si pred kúpou auta dobre overte, ako často ho predchádzajúci majiteľ kontroloval a dolieval.

Foto: Nissan

Nissan 350Z Brzdy sú kvalitné, ale na okruhoch dostávajú zabrať.

Problémy s olejov odstránila až technická modernizácia auta v roku 2007. S ňou prichádza úplne nový odľahčený motor VQ35HR s prepracovaným kľukovým mechanizmom, novými piestami, vyššou kompresiou a vlastným nasávacím potrubím (vrátane elektricky ovládanej škrtiacej klapky) pre každý rad valcov. Čo je však najdôležitejšie, olejový okruh mal zvýšený objem na 4,9 litra. Výkon nového motora narástol na 230 kW (313 k) pri 6400 min^-1. Výrazne sa zlepšili reakcie motora v nízkych otáčkach a jeho použiteľnosť pri jazdách v meste. Spotreba ostala nezmenená, takže v praxi ste dokázali aj s najvýkonnejším motorom jazdiť približne za 11 l/100 km. Športová jazda však spotrebu ľahko vyhnala až k hranici 25 l/100 km.

Foto: Nissan

Nissan 350Z Najvýkonnejšie verzie mali výkon až 313 k.

Pre úplnosť treba dodať, že spomínané výkony dosahovali motory len v prípade použitia výrobcom odporúčaného benzínu s okt. číslom 98. „Zetko“ zhltlo aj klasickú „deväťdesiatpäťku“, ale jeho výkony mierne klesli.

Foto: Nissan

Nissan 370Z V roku 2009 ho nahradil Nissan 370Z.

Tuhá karoséria

Veľkou prednosťou kupé 350Z je jeho pevná karoséria. Už obrovská výstuha za zadnými sedadlami mnohé naznačuje, jazda potom túto skutočnosť len potvrdzuje. Netreba sa preto obávať, že jazdené exempláre by mohli mať neprimerane unavenú karosériu.

Foto: Nissan

Nissan 350Z V interiéri je veľa tvrdých plastov.

Dobre je na tom aj podvozok. Predné lichobežníkové zavesenie aj zadná viacprvková náprava slušne odolávajú aj našim rozbitým cestám. Veľmi pevné je aj uchytenie jednotlivých ramien.

Foto: Nissan

Nissan 350Z Podvozok aj karoséria sú príkladne odolné.

S jazdeným Nissanom 350Z teda môžete vďaka jeho odolnosti a robustnosti urobiť veľmi dobrý obchod. Ako však už bolo spomenuté, bezpodmienečne si musíte skontrolovať momentálny stav motora. Sústreďte sa aj na stav bŕzd (najmä pri častých výletoch predchádzajúceho majiteľa na okruhy), synchronizácie prevodovky a zotrvačníka.