Alfa Romeo bola vždy autom pre ľudí so silným estetickým vnímaním a schopnosťou povzniesť sa nad bežné problémy. Jej vlastníctvo si vyžaduje veľkú dávku entuziazmu, sebaovládania a citu pre krásu, inak jej prítomnosť nikdy nepochopíte. A hoci jej tvrdohlavosť dnes mnohí považujú za nedostatok, v skutočnosti je to práve táto vlastnosť, ktorá ju robí výnimočnou a príťažlivou zároveň.

Model 166 prišiel na trh v roku 1998 ako náhrada desať rokov vyrábaného sedanu 164. Priniesol väčšiu spoľahlivosť, za jeho volantom ste nemuseli pristupovať na toľko kompromisov ako kedysi a jeho dizajn bol ukážkou šikovnosti vlastného štylistického centra. Kým Alfa 164 bola dielom Pininfarinu, ktorý podobný koncept predal aj Peugeotu (model 605) a Saabu (model 9000), model 166 niesol tvary, ktoré nikoho nekopírovali a vynikali sebavedomou originalitou.
Špičkový podvozok
Alfa Romeo 166 má vo svojom segmente takmer neprekonateľné jazdné vlastnosti. Na kľukatých cestách dokáže „vyškoliť“ aj športovo zamerané sedany so zadným náhonom, podmienkou je len dobrý stav jej podvozka.

Ten je úplne originálnej konštrukcie a napriek rázvoru 2700 mm, ktorý mali aj iné koncernové modely (Lancia Kappa), je ten v Alfe odlišný. Filozofiou značky bolo ponúknuť športové jazdné vlastnosti, čo zabezpečovala najmä zadná elastokinematická viacprvková náprava. Kolesá viedla naozaj ukážkovo, po rokoch sa v nej však nazbierali vôle a pokiaľ jej majiteľ raz za čas nedoprial poriadny servis, jej torzo narobilo v jazdenej Alfe viac škody ako úžitku. Aj tu platí staré známe pravidlo, že čím lepšie sú jazdné vlastnosti nového auta, tým horšie je na tom ako jazdenka. Čím viac čapov a silentblokov na náprave je, tým väčšie vôle dokáže sofistikované zavesenie časom vygenerovať.

Model 166 mal navyše nápravu, ktorá sa v žiadnom inom aute neobjavila, takže jej originálne náhradné dielce stoja ťažké peniaze a v druhovýrobe ich je veľmi málo. Postupom času sa však situácia s náhradnými dielcami zlepšuje. Niektoré komponenty (čapy riadenia a silentbloky) našťastie pasujú aj z modelov 147 a 156.
Motory so športovým charakterom
Hneď na začiatku musím skritizovať základný motor 2.0 16V Twin Spark. Patrí do radu benzínových štvorvalcov využívajúcich dve sviečky v zapaľovacom priestore, čo mu spolu s variabilným časovaním nasávacích ventilov prepožičiava dobrú športovú charakteristiku a sýty zvuk. Tu však jeho dobré stránky končia. Od začiatku výroby bojuje s fatálnym problémom zadierania sa. Mnoho týchto agregátov dnes už nežije a dôvodom je práve zadretie. Tentoraz to však nie je chybou nedôslednej údržby, či zanedbaných výmen oleja, ale konštruktérskou chybou. Automobilka to otvorene nikdy nepriznala, ale okrem menšej olejovej náplne bol častou príčinou problémov aj slabý výkon olejového čerpadla, ktoré nestíhalo dodávať prehriaty olej tam, kde to do červena rozžeravený motor potreboval. Vysoké teploty zároveň spôsobovali, že sa upchávali olejové kanály a v motore sa tvorili obrovské nánosy karbónu.

Po modernizácii v roku 2003 konštruktéri upravili niektoré komponenty (vrátane kľukového hriadeľa) a vymenili olejové čerpadlo za výkonnejšie, čím problém do veľkej miery odstránili. Smutné je, že motoru skutočne nepomohol ani nadštandardný servis. Aby toho nebolo málo, ani senzor nedostatočného tlaku oleja nepracoval vždy tak, ako mal.

Navyše, motor mal dva rozvodové remene (jeden špeciálne pre vyvažovací hriadeľ), ktoré sa museli meniť v intervale 60 000 km. Kto to zanedbal a motor sa mu dovtedy zázrakom nezadrel, koledoval si o „preskočenie“ rozvodov a náraz ventilov do rozbehnutých piestov.

Lepšie urobíte, ak sa preorientujete na šesťvalce 2.5 V6 DOHC 24V alebo 3.0 V6 DOHC 24V. Majú ešte krajší zvuk a poskytujú dynamiku, ktorá sa vyrovná vzhľadu auta. Najmä trojliter, ktorý je vybavený elektronickým systémom Sport Throttle Response (jeho prítomnosť v aute spoznáte podľa tlačidla STR na stredovej konzole, len v kombinácii s manuálnou prevodovkou). Systém sa stará o to, aby po jeho aktivácii pôsobila Alfa športovejšie (motor má podstatne ostrejšiu odozvu na pohyby plynového pedála). K motoru 3.0 V6 DOHC 24V automobilka ponúkala aj štvorstupňovú automatickú prevodovku ZF.

V roku 2003 sa objavil najvýkonnejší benzínový motor 3.2 V6 DOHC 24V (vznikol zväčšením zdvihu pôvodného trojlitra). S ním bola Alfa Romeo 166 veľmi dynamickým autom s výbornými jazdnými vlastnosťami a spotrebou, ktorá sa v meste bez problémov dostala na hranicu 20 l/100 km. V kombinácii so šesťstupňovou prevodovkou však bola dynamika tejto verzie veľmi návyková.

Ani šesťvalcom sa nevyhýbali problémy s rozvodmi, konkrétne s unavenou napínacou kladkou, ktorá nedokázala udržať rozvodový remeň napnutý a ten skôr, či neskôr preskočil.
Raritný prepĺňaný štvorvalec
Pre domáci taliansky trh bol určený prepĺňaný motor 2.0 16V Turbo s výkonom 151 kW (205 k), ktorý mal svoje miesto už pod kapotou Alfy Romeo 164. Jeho rozvody boli jednoduchšie a spoľahlivejšie, ale zdrojom problémov je tu pre zmenu turbodúchadlo. Servisné náklady neznižuje ani výmena zapaľovacích sviečok (celkom osem sviečok) a nastavovanie ventilovej vôle každých 20 000 km.
Jediný naftový motor
Pokiaľ máte radi naftu, pod kapotou modelu 166 na vás čaká päťvalec 2.4 JTD. Využíva priame vstrekovanie common-rail a môže mať 10 alebo 20 ventilov (20-ventilové verzie využívajú druhú generáciu vstrekovania comon-rail a majú označenie MultiJet).

Prvé verzie majú problémy s pneumatickým ovládaním variabilného turbodúchadla, neskôr výrobca systém natáčania lopatiek statora upravil a turbodúchadlá reagovali na zmeny zaťaženia spoľahlivejšie. Pri naftových motoroch sa objavujú aj predčasne opotrebované dvojhmotové zotrvačníky. Manuálne prevodovky majú navyše slabšiu synchronizáciu, takže v spojení s naftovým motorom je šťastnejšou voľbou automatická prevodovka (päťstupňový japonský Aisin).

Mimoriadne podarené sú najmä posledné verzie 2.4 JTDm DOHC 20V s výkonom 129 kW (175 k) spojené s automatickou prevodovkou. Tieto Alfy dostali aj lepšie brzdy (z benzínových šesťvalcových verzií).
Paket Ti
Za príplatok boli modely 166 vybavené paketom Ti so zníženým podvozkom, upraveným pružením a 18-palcovými kolesami. S ním bolo auto stabilnejšie a získalo ešte športovejšie jazdné vlastnosti. Na rozbitých cestách však viac trpeli jeho nápravy a komfort pruženia bol výrazne nižší.
Neposlušná elektrika
Typická Alfa Romeo z prelomu tisícročí už nerobila svojim majiteľom vrásky ako staršie modely, no k úplnej spoľahlivosti mala predsa len ďaleko. Preto je na jej palube čokoľvek elektriké potenciálnym zdrojom problémov. A čo je ešte horšie, neplatia tu žiadne pravidlá. Čo na jednom aute funguje, na druhom nemusí a naopak. Skrátka, čo kus, to originál.


Napriek tomu je Alfa Romeo 166 pri slušnej údržbe, na svoj vek, pomerne spoľahlivým autom. Jej najväčším problémom zostávajú zoxidované konektory a vplyvom častých ohybov zlámané elektrické vedenia (napr. kábel, ktorý vedie do veka batožinového priestoru). Prenikajúca vlhkosť a kvapky kondenzovanej vody dokážu „pochovať“ aj elektrické ovládanie okien, nastavovanie zrkadiel alebo riadiacu jednotku hlásiacu poruchy pomocou kontroliek na prístrojovom paneli.
História modelu | |
---|---|
1998 | Spustenie výroby, benzínové motory 2.0 16V TS (114 kW/155 k), 2.0 16V Turbo (151 kW/204 k), 2.5 V6 (140 kW/190 k), 3.0 V6 DOHC 24V (166 kW/226 k), naftový päťvalec 2.4 JTD (100 kW/136 k). |
2000 | Prechod motorov na emisnú normu Euro 3 a zníženie výkonov 2.0 16V TS (110 kW/150 k), 2.5 V6 DOHC 24V (138 kW/188 k), 3.0 V6 DOHC 24V (162 kW/220 k). Naftový motor 2.4 JTD (103 kW/140 k a 110 kW/150 k). |
2003 | Modernizácia, úprava vzhľadu, motor 2.0 16V Turbo vypadáva z ponuky, benzínový motor 3.2 V6 (176 kW/239 k), naftový 2.4 JTDm 20V (129 kW/175 k). |
2005 | Naftový motor 2.4 JTDm 20V (136 kW/185 k). |
2007 | Ukončenie výroby. |
Časté poruchy: |
---|
Veľké vôle v prednej aj zadnej náprave, poruchy elektroinštalácie, opotrebovaná synchronizácia manuálnych prevodoviek (najmä šesťstupňové), netesné vodné čerpadlo, zadretý motor (2.0 16V TS), roztrhnuté rozvodové remene (2.0 16V TS), prasknuté výfukové zvody (2.4 JTD), predčasne opotrebovaný dvojhmotový zotrvačník (2.4 JTD), opotrebované a netesné turbodúchadlo (V6), nefunkčný napinák rozvodového remeňa (V6), predčasne opotrebované spojkové obloženie, skrútené brzdové kotúče. |
Naše odporúčanie: |
Určite sa oblúkom vyhýbajte základnému benzínovému štvorvalcu 2.0 16V Twin Spark. Väčšina týchto motorov skončila svoj život zadretím a tie, čo prežili, trápia svojich majiteľov veľkou náchylnosťou k tvorbe karbónu, ktorú nedokážete eliminovať ani vzornými výmenami najkvalitnejšieho motorového oleja. Náročná starostlivosť o jeho dva rozvodové remene vám, pod ťarchou starostí s kolabujúcim kľukovým mechanizmom, už ani nepríde ako problém. |
Veľmi dobrou voľbou je naftový päťvalec 2.4 JTDm 20V. Síce vyžaduje pravidelnú servisnú starostlivosť, ale je úsporný, výkonný a má potrebný športový charakter. Najlepšie urobíte, ak ho skombinujete s automatickou päťstupňovou prevodovkou Sportronic. Je spoľahlivá a ochráni vás pred problémami spojenými s manuálnou prevodovkou. Tá ma totiž poddimenzovanú synchronizáciu, navyše s manuálom je vždy v aute aj dvojhmotový zotrvačník s nízkou životnosťou. |