Je len málo vecí, ktoré nám bývalý režim pripomínajú tak intenzívne ako práve Volga. Či sa už bavíme o GAZ 21 alebo novšom GAZ 24, vždy stelesňovali moc a veci s tým súvisiace. Mnohokrát preto bojuje s povesťou, ktorú si vzhľadom na svoju technickú minulosť nezaslúži.
GAZ 21 prišiel na domáci trh v roku 1956, v Československu sme ho privítali o dva roky neskôr. Rusi si pri konštrukcii svojich modelov radi pomáhali zahraničnými autami, ktoré umne skopírovali a upravili podľa vlastných potrieb. V prípade Volgy sa tvarovo inšpirovali modelom Opel Kapitan, techniku však navrhli podľa vlastného gusta. Tému Volgy 21 rozvinuli do troch generácií, pričom výroba poslednej z nich skončila až v roku 1970. V roku 1962 prišlo dokonca raritné kombi GAZ 22.
Rusi, ktorí k nám v auguste 1968 docestovali na „priateľskú“ stáž, prišli o domácu premiéru nového GAZ 24. Presne v tom roku totiž Sovietsky zväz privítal hranatú Volgu s modernou karosériou ukrývajúcou techniku dosluhujúceho GAZ 21. Ako prvý sa predstavil štvordverový sedan, v roku 1971 sa objavilo aj kombi (so zvýšenou užitočnou hmotnosťou 400 kg). To sa však do súkromných rúk nedostalo. Bolo k dispozícii len zdravotníctvu, štátnemu aparátu a významným osobnostiam, ktoré museli navyše dokázať, že auto potrebujú na prevážanie veľkých predmetov. Dobrým príkladom boli parašutisti, ktorí mali, vzhľadom na potrebu prevážať objemný padák, automaticky nárok na nákup Volgy kombi.
V roku 1973 automobilka vyrobila päť prototypov s pohonom všetkých kolies a zvýšenou svetlou výškou. Do výroby sa verzia 4×4 nakoniec nedostala.
Na vojenské prehliadky Volga vyrobila aj niekoľko kabrioletov. V súkromných rukách sa z pochopiteľných dôvodov nikdy neukázali.
V roku 1985 prišla modernizovaná verzia GAZ 24–10 s upraveným interiérom, motorom s výkonom 73 kW (99 k) a čiernou plastovou maskou chladiča. Tá bola zároveň labuťou piesňou beznádejne zastaraného radu 24. Produkcia klasickej hranatej Volgy 24 skončila v roku 1992. To však už desať rokov zbiehala z výrobných pásov verzia GAZ 3102 (opäť na technických základoch GAZ 24), ktorej výroba trvala až do roku 1998.
Motor
Nech ste sedeli za volantom akéhokoľvek typu, stali ste sa neoddeliteľnou súčasťou procesu, pri ktorom sa zásoby svetovej ropy míňali závratným tempom. Volgy skrátka vždy „žrali“ a nepomohli ste si ani svedomitým uplatňovaním zásad úspornej jazdy.
Na pohon typu GAZ 21 a neskôr aj GAZ 24 slúžil odolný benzínový štvorvalec s objemom 2445 cm3 a výkonom 52 kW (71 k). Neskôr jeho výkon trochu podrástol. Agregát používal odolný ventilový rozvod OHV (ktorý v tej dobe patril k progresívnym riešeniam), inak sa však nemal šancu pochváliť žiadnym pokrokovým systémom. Treba poznamenať, že našťastie, pretože sovietska „dôslednosť“ si s nijakým novým systémom v praxi nerozumela. Keď raz už niečo fungovalo, nebolo sa toho treba dotýkať a byť spokojný, že to vôbec funguje.
Kto by sa chcel sťažovať na nemodernosť konštrukcie, určite nechápe všetky súvislosti s tým spojené. S jednoduchosťou ide ruka v ruke aj odolnosť a spoľahlivosť, takže ste na motor Volgy nemuseli siahnuť poriadne dlho.
Jej pohonný mechanizmus zniesol aj najtvrdšie zaobchádzanie. S Volgou ste mohli jazdiť deň-noc, ťahať za ňou drevo z lesa, hnať ju po diaľnici a aj tak si to nevšímala. Na studených štartoch sa len zabávala a pokiaľ jej nevypovedala elektromagnetická spojka ventilátora (GAZ 24), nevadili jej ani tropické horúčavy. A nemyslite si, že preháňame. Sovietske konštruktérske mozgy počítali s hrubou silou domáceho národa a tomu prispôsobili konštrukciu celého auta. Malo veľké vôle, vysokú hmotnosť aj spotrebu, ale svojou nenáročnosťou na údržbu dávalo zabudnúť na všetky tienisté stránky.
Interiér
Bol priestranný a na vtedajšiu dobu veľmi štýlový. Sadnite za obrovský tenký volant GAZ 21 a razom sa ocitnete v inom svete. Krásne detaily, nevšedné materiály a atmosféra päťdesiatich rokov vám dokonca pripomenú obdobie rock'n rollu, zatiaľ čo obrovská predná lavica zvádza na návštevu autokina s frajerkou najlepšieho kamaráta. Sovietsky zväz však autokiná nemal, rock'n roll bol zakázanou zábavou a vo Volgách sa namiesto mládeže vozili obstarožní stranícky politici. Škoda, to auto v sebe malo nevyužitý potenciál.
GAZ 24 prináša v roku 1968 hranatú palubnú doskou z pochybných materiálov. Pompéznosť jej nechýbala, ale spracovanie nestálo za nič. A hoci si sedadlá zachovali charakter domáceho gauča, atmosféra predchodcu sa akosi vytratila.
Dobrodružstvá za volantom
Volgu ste mohli šoférovať len za predpokladu, že ste mali konexie na správnych miestach, so svedomím ste si to už dávno vydiskutovali a závisť ostatných vám skôr vyhovovala. Alebo ste mali jednoducho nenormálne šťastie. Bola to naozaj zvláštna doba.
Na popísanie jazdných vlastností Volgy rozhodne nestačí len suché konštatovanie, že na ceste „nesedí“. Nie že by to nebola pravda, Volga sa pod rukami amatéra skutočne vrhne z cesty pri prvej príležitosti, ale pokiaľ ste vedeli, ako na ňu, dokázala byť veľmi príjemným spoločníkom aj na dlhších služobných výletoch. Na jej obrovských sedadlách plných klasických kovových pružín ste sa natriasali ešte dlho po prejdení nerovnosti, no jej podmanivým charakterom ste nasiakli tak rýchlo, že by ste jej volant najradšej nikdy nepustili.
Riadenie bolo nepresné už z výroby a chýbal mu posilňovač (ten sa objavil až neskôr). Veľký ťažký predok Volgy tak menil smer nielen veľmi neochotne, ale museli ste pritom cvičiť ako v posilňovni. Najmä pri častých jazdách v meste sa z vodičov týchto áut stávali chlapi s pekne silnými pažami.
Volantom ste museli razantne otočiť ďaleko pred zákrutou a ani vtedy ste nemali stopercentnú istotu, že ospalé riadenie dá Volge dostatočný impulz na zmenu smeru. Akcelerácia trvala celú večnosť, ale keď ste sa s ňou raz rozbehli, nezastavil ju ani prudký kopec. Rozbehnutá kopa ocele sa po ceste valila s dostatočnou majestátnosťou bez ohľadu na to, aký povrch bol práve pod kolesami.
Zvislé čapy prednej nápravy zniesli všetko a tuhá zadná náprava odolala aj vysokej peci. Odolnosť podvozku Volgy bola fenomenálna a aj keď na ceste nedržal najlepšie, diery a veľké nerovnosti ignoroval s takou samozrejmosťou, že ste žasli.
V službách KGB
Tajná polícia vždy disponovala technikou, ktorá sa nedostala do rúk žiadnym iným smrteľníkom. KGB do svojich služieb zaradilo aj upravené Volgy, ktoré boli poháňané silnými osemvalcovými motormi. V uliciach Moskvy ste tak mohli naraziť na uháňajúcu Volgu GAZ 21 s burácajúcim osemvalcom pod prednou kapotou a betónovými panelmi v batožinovom priestore. Motor bol totiž tak ťažký, že ho museli vyvažovať betónové bloky nad zadnou nápravou. Auto tak disponovalo veľkou ťažnou silou a kinetickou energiou, pomocou ktorej dokázalo z cesty vytlačiť aj stredne ťažké nákladné auto.
O veľký osemvalec neprišla ani Volga 24. Ten v nej mal objem 5530 cm3, ventilový rozvod OHV, hliníkovú konštrukciu a výkon 145 kW (197 k). Spolupracoval s trojstupňovou automatickou prevodovkou. Auto malo medzi zahraničnými agentmi prezývku „The Double“ a slúžilo ako vozidlo určené na prenasledovanie nepohodlných ľudí.
Aj nezmar mal svoje chyby
Volga bola nezničiteľná. Vydržala všetko a keď ste sa zmierili s obrovskými plochami hrdzavejúcej ocele a veľkou spotrebou, nemali ste dôvod zbaviť sa jej.
Napriek tomu si občas postavila hlavu a pripravila si na svojich majiteľov pascu. Na prvých typoch GAZ 21 pravidelne odchádzalo centrálne mazanie podvozka (neskôr ho výrobca upravil), GAZ 24 sa často v dôsledku nefunkčnej elektromagnetickej spojky ventilátora prehrieval a stihol pritom „odrovnať“ tesnenie pod liatinovou hlavou. Inak sa však zásadnejšie poruchy neprejavovali. Dôkazom odolnosti je skutočnosť, že po ruských stepiach dodnes jazdí množstvo týchto kedysi majestátnych áut.
História modelu:
1956
Predstavenie modelu GAZ 21, motor 2.5 8V OHV (52 kW/71 k).
1958
Mierna modernizácia a interné označenie ako 2. séria.
1960
Odstránenie centrálneho mazania podvozku.
1962
Ďalšia modernizácia, 3. séria, kombi verzia GAZ 22.
1968
Výroba modelu GAZ 24. Nová karoséria, ale technika pôvodného modelu GAZ 21.
1970
Ukončenie výroby modelov GAZ 21 a 22.
1971
Výroba GAZ 24 kombi, verzia Taxi so zníženým výkonom a kompletne vinylovým odolnejším interiérom..
1973
Mierne úpravy palubnej dosky, imitácia dreveného obkladu alebo hliníka.
1974
Prídavné parkovacie svetlá na C-stĺpikoch. Verzia s motorom 5.5 V8 (145 kW/197 k) s trojstupňovou automatickou prevodovkou a posilňovačom riadenia.
1976
Exportné verzie s naftovým motorom Peugeot 2.1 D (55 kW/71 k), modernizácia, trojbodové bezpečnostné pásy aj na zadných sedadlách, nové interiérové obklady.
1980
Špeciálna edícia pri príležitosti Olympijských hier v Moskve s karosériou lakovanou v dvoch odtieňoch.
1982
GAZ 3102, nový model postavený na technických základoch GAZ 24, súbežná výroba klasického GAZ 24.
1985
Modernizovaný model GAZ 24–10 s motorom 2.5 8V OHV (73 kW/99 k).
1992
Ukončenie výroby GAZ 24–10.
Výhody:
robustná konštrukcia
odolný podvozok
komfortné odpruženie
Nevýhody:
vysoká spotreba
korózia
jazdné vlastnosti
Časté poruchy:
Korózia karosérie, nefunkčná elektromagnetická spojka ventilátora chladenia (GAZ 24, do r. 1973), rýchlo opotrebované bubnové brzdy, netesnosti chladiacej sústavy, prepálené tesnenie pod hlavou valcov, úniky oleja z motora a prevodovky, vôle v pohonnej sústave (od kardanového hriadeľa).
Naše odporúčanie:
Na našich cestách sa dnes prakticky voľne vyskytujú už len typy GAZ 24. Dajú sa zohnať za pár korún, ale ich stav je rovnako žalostný ako stav účtu ich majiteľov. Väčšinou slúžia už len ako „prepravné mechanizmy“ na cestu do lesa, na záhradu, alebo výcvikové vozidlo pre vnukov. Tomu zodpovedá aj ich nulová údržba.
Sústrediť sa na ich technický stav je mrhaním energie a tak jediná duchaplná činnosť pri ich kúpe je stláčanie ceny na minimum. Pri dobrej argumentácii a rýchlom jednaní máte šancu odísť s Volgou takmer zadarmo. Pokiaľ bude vôbec pojazdná.
GAZ 21 je zberateľským kúskom, preto musíte s majiteľom jednať v rukavičkách. Pokiaľ nemáte priamy prístup k tučnému bankovému účtu, nepomôže vám ani násilie. Čiastočne účinné sú len jemné náznaky kúpy a prejavená ochota starať sa o auto až do smrti. Ani to však nie je zárukou, že sa stanete novým majiteľom Volgy GAZ 21.