General Motors v modelovom roku 1941 uviedol na trh Oldsmobile Custom 8 Cruiser – prvý sériový model sveta s automatickou prevodovkou. „Konečne je tu automobil bez spojkového pedálu a radenia rýchlostí. Automobil, ktorý mení výkon motora na dokonale plavný pohyb,“ hlásali v tom čase reklamné prospekty Oldsmobile.
O vývoj revolučnej prevodovky sa postarali inžinieri Oldsmobile a Cadillacu, vedení Earl. A. Thompsonom, ktorý bol v tom čase už otcom prvých synchronizovaných manuálnych prevodoviek. Práce sa začali v roku 1932 a trvalo dva roky kým vznikli prvé funkčné prototypy Hydra-Maticu. Trojstupňová prevodová skriňa bola spojená s hydrodynamickým meničom, plniacim funkciu spojky, ktorý bol v tom čase známy už viac ako tridsať rokov. Práve hydrodynamický menič, na rozdiel od trecej spojky, umožnil plynulé radenie prevodov pod výkonom motora.
Uvádzacia cena trojstupňového automatu bola 57 dolárov a rýchlo sa vyšplhala na sto. Cadillac predával Hydra-Matic dokonca až za 125 dolárov. Úspech bol okamžitý. Ešte predtým, ako bola americká automobilová výroba zastavená v dôsledku druhej svetovej vojny, zišlo z výrobných liniek 200 000 vozidiel s automatom a v roku 1948 bolo viac ako 70 % produkcie vybavených automatickou prevodovkou vrátane Pontiakov.
Mnohým konkurenčným automobilkám, ktoré nemali odvahu pustiť sa do vlastného a nákladného vývoja, neostávalo nič iné, ako Hydra-Matic nakupovať od GM. Tak sa Hydra-Matic dostal pod kapoty vozidiel menších výrobcov ako Nash, Frazer, Kaiser, ale najmä pod kapoty priamych súperov z dielne Fordu a Lincolnu! Imidžu Hydra-Maticu pomohol aj britský Rolls-Royce, keď kúpil americkú licenciu a prevodovky Hydra-Matic používal pre svoje vozidlá aj modely sesterského Bentley, a to až do roku 1967.
Konkurenčný náskok General Motorsu sa však časom začal predsa len skracovať. Studebaker predstavil prevodovku DG 200/250 a Packard automatickú prevodovku Ultramatic s blokovaním hydrodynamického meniča na dvoch rýchlostných stupňoch, čo znížilo straty a zvýšilo účinnosť. Odpoveďou GM sa stal v roku 1955 modernizovaný Hydra-Matic a o rok neskôr štvorstupňová prevodovka Hydra-Matic Jetway. Táto prevodovka radila podstatne hladšie, no bola zložitejšia a drahšia na výrobu.
Ďalší Hydra-Mmatic s prívlastkom Turbo nastúpil v roku 1960, ale do prestížnych modelov Cadillac sa dostal oveľa neskôr. Genereal Motors totiž nechcel riskovať ujmu na imidži značky, pokiaľ by sa nová prevodovka ukázala ako nespoľahlivá. Napriek tomu, že v tom čase už existovali aj komfortnejšie konkurenčné automaty, najmä prevodovky Dynaflow od automobilky Buick, prevodovka Hydra-Matic sa ukázala ako spoľahlivejšia a účinnejšia. Nikto preto nepochybuje, že práve Hydra-Matic vydláždila cestu širokému prijatiu automatických prevodoviek verejnosťou.