Špeciálne upravená expedičná Tatra 815 GTC začala svoju púť okolo sveta v marci 1987. Navštívila Európu, Áziu, Ameriku, Afriku aj Austráliu, prekonala trasu necelých 200 000 km (vrátane lodných presunov medzi jednotlivými svetadielmi) a jej posádka pritom urobila pre propagáciu Československa viac, než si vedia mnohí vôbec predstaviť. Trojročná expedícia skončila v roku 1990, teda tesne po politickom prevrate v novembri 1989. Obrovské odhodlanie členov expedície sa tak po návrate do slobodného Československa rozplynulo v porevolučnej eufórii. Nič to však nemení na skutočnosti, že odvážnym mužom z Tatry 815 GTC patrí za ich prínos pre Československo obrovská vďaka. V tomto roku si pripomíname 25 rokov od štartu expedície Tatra okolo sveta.
Ako v roku 1968 s Tatrou 138
Myšlienka novej expedičnej výpravy s Tatrou sa zrodila v hlave Jiŕího Stöhra – jedného z členov expedície Lambaréné. Tá začala v roku 1968, kedy sa osem študentov vydalo s upravenou Tatrou 138 na humanitárnu cestu do Afriky. S Tatrou vtedy precestovali viac ako 35 000 km.
Viac o expedícii Lambaréné sa dočítate v článku Tatru 138 nezničila ani služba na Sibíri
Od myšlienky k realite
Písal sa rok 1984, Tatra mala vo výrobe nový typ 815 a vedeniu kopřivnickej automobilky sa predstava diaľkovej propagačnej jazdy ich nového produktu páčila. Napriek počiatočnému nadšeniu sa táto cesta dala presadiť len pod podmienkou minimálnych nákladov. Tatra mala jazdiť z krajiny do krajiny, kde by ju členovia expedície zviditeľňovali a robili tak fabrike reklamu. Nepočítalo sa ani s nákladmi na ubytovanie, všetci mali žiť v nadstavbe upravenej do podoby veľkého karavanu. V roku 1986 sa nakoniec zišli vedúci predstavitelia Tatry Kopřivnice, Filmového štúdia Barandov a Zväzu československých dramatických umelcov a projekt Tatra okolo sveta odsúhlasili.
Výber posádky bol kľúčový
Samozrejme sa našli aj neprajníci, Jiří Stöhr sa našťastie nedal znechutiť a pustil sa do úmorného vybavovania všetkých formalít. Na propagačnú cestu okolo sveta mala vyraziť päťčlenná posádka. Stöhr zastúpil úlohu vedúceho a zároveň profesionálneho kameramana výpravy (z cesty totiž mali vzniknúť dva celovečerné filmy a niekoľkodielny dokumentárny seriál). Ďalšími členmi výpravy boli jadrový fyzik Stanislav Synek (tlmočník a zvukár), publicista Petr Bárta (propagácia a filmový režisér, zároveň ďalší bývalý člen africkej expedície Lambaréné), geológ František Jeniš (pilot rogala a všestranne nadaný športovec) a jeden vodič. V Tatre trvali na tom, aby to bol profesionál z ich radov, ktorý pozná všetky technické finesy novejTatry 815 a je ju schopný kdekoľvek opraviť a uviesť do prevádzkyschopného stavu. Nakoniec sa však v Kopřivnici priklonili k variantu k dvomi vodičmi. Prvým bol servisný technik Dalibor Petr a druhým majster skúšobne motorov Karel Vlachař. Jeden absolvoval prvú časť cesty, zatiaľ čo druhý ho za volantom približne v polovici trasy vystriedal (bolo to v Brazílii, kde Vlachař priletel a Petr sa s posádkou naopak rozlúčil).
To najlepšie z Kopřivnice
Úprava Tatry 815 pre expedičné účely nebola len otázkou zručností, ale aj patričnej hrdosti na nový typ kopřivnického auta. Nie je preto prekvapením, že expedičnú Tatru vybavili len tým najlepším, čo v tom čase mali k dispozícii. Základ tvorila sériová Tatra 815 VE 25 208 6×6.1 s nosnou centrálnou rúrou a výkyvnými polonápravami. Na jej pohon slúžil vzduchom chladený desaťvalec T3–929–30 (s valcami do V/90°) s objemom 15,8 l, výkonom 208 kW/283 k a max. krútiacim momentom 1010 Nm pri 1400 ot./min. Určitou zaujímavosťou bolo, že táto Tatra mala veľmi podobné úpravy pre štartovanie v hlbokých mrazoch, aké automobilka praktizovala aj na Tatrách určených do sibírskych oblastí. Motor bol taktiež prispôsobený na spaľovanie nekvalitnej nafty.
Samozrejmosťou bol pohon všetkých kolies, desaťstupňová mechanická prevodovka, redukčná prevodovka a mechanické uzávierky diferenciálov (medzinápravový + nápravové na zadných nápravách). Pre lepšie zdolávanie sypkých a mäkkých povrchov Tatru obuli na široké balónové pneumatiky (viezla so sebou aj dve plnohodnotné rezervy). Vďaka upravenému nasávaniu bola schopná trvalej pomalej jazdy vo vode hlbokej 800 mm.
Nadstavba šitá na mieru
Výrobou nadstavby bol poverený podnik Vagónka Studénka (projektoval ju však Výskumný ústav koľajových vozidiel v Prahe). Jej konečná podoba bola odrazom požiadaviek členov expedície, takže v nej nechýbalo nič potrebné. Bola vybavená protihlukovou a tepelnou izoláciou a priestor rozdeľovala do niekoľkých sekcií – obytný, cestovný a pracovný priestor, strojovňa a kontajnery pre uloženie mopedu a rogala. Znie to až neuveriteľne, ale Tatra 815 GTC so sebou skutočne viezla aj dvojsedadlový moped Jawa 210 a dvojsedadlové „rogalo“. Všetko bolo uložené v zadnej časti nadstavby (krídlo rogala nad obytným priestorom).
Nad kabínou boli v nadstavbe štyri sklápateľné sedadlá (s výhľadom cez rozmerné okno), z ktorých sa dali urobiť plnohodnotné lôžka. Nad sedadlami urobili konštruktéri otvory do strechy, cez ktoré mohla posádka liezť na strechu. Tu bol mimochodom aj rozkladací stan slúžiaci na oddych v tropických oblastiach.
Posádka mala k dispozícii kuchyňu s vybavením, kúpeľňu s teplou vodou (vodu ohrieval plynový kotol), WC, pračku, chladničku, mrazničku, či pracovňu s písacím strojom. Na palube si Tatra viezla zásobu 600 l pitnej vody. Auto bolo vybavené aj vlastnou odpadovou nádržou. Celý priestor bol vykurovaný a klimatizovaný, v elektrických rozvodoch bolo napätie 220 V. Aby bola Tatra nezávislá od vonkajšieho zdroja elektriny, mala vlastnú centrálu poháňanú naftovým motorom.
Takto vybavená Tatra 815 GTC (Grand Tourist Caravan) mala pohotovostnú hmotnosť 19 000 kg (s posádkou a cestovnou batožinou 22 000 kg), základné rozmery 10 000/2500/3850 mm a dokázala sa rozbehnúť na 95 km/h. Pri priemernej spotrebe 30–35 l/100 km (na spevnenom povrchu) jej dostatočný dojazd zabezpečovali dve palivové nádrže s celkovým objemom 460 l (+ ďalších 80 l nafty v kanistroch). Podľa Karla Vlachaře (druhý vodič) si Tatra ani v ťažkých úsekoch nebrala viac ako 50 l/100 km.
Nevyhli sa ani väzeniu
V prvom roku stihla posádka Tatry precestovať Strednú a Západnú Európu, Škandináviu, Sovietsky zväz, Aljašku, Kanadu a USA (do Ameriky sa Tatra preplavila za 8 dní na lodi). V USA sa Tatre dostalo toľko mediálnej pozornosti, že náklady na podobnú propagáciu by prevyšovali náklady na celú cestu. Zaujímavé bolo, že počas celej cesty až k mexickým hraniciam posádku sledovala tajná služba a pri opúšťaní USA ich podrobili detailnej prehliadke (podozrenie zo špionáže)
Po úspešnom opustení USA výprava pokračovala do Strednej Ameriky, kde v Guatemale obvinili posádku opäť zo špionáže a na 10 dní dokonca uväznili. Podľa neskorších zistení bolo každému tŕňom v oku to, že posádku tvorili výlučne fyzicky zdatní muži, mali k dispozícii terénne auto, najmodernejšie vybavenie a vozili so sebou rozložené lietadlo.
Po preskúmaní Južnej Ameriky (kde sa mimochodom dostali s Tatrou do nadmorskej výšky 5300 m. n. m., čím vytvorili nový svetový rekord) sa Tatra presunula na Nový Zéland, do Austrálie a pokračovala do Ázie. Z Thajska sa cez Vietnam dostali do Číny (tu sa k posádke pridal nový člen Aleš Novák) a Pakistanu, kde žiaľ pri splavovaní rieky zahynul František Jeniš. Táto smutná udalosť expedíciu výrazne poznačila, no bolo potrebné cestovať ďalej a tak sa cez Indiu dostali až na pobrežie, odkiaľ preplávali do Afriky a vydali a po stopách v úvode spomínanej expedície Lambaréné (T 138). Z Afriky zamierili cez Síriu, Libanon a Izrael po dlhom čase znova do Európy. V roku 1990 boli opäť v Prahe.
Príchod do „oslobodeného“ Československa
Z dôvodu zmeny spoločenských priorít v porevolučnom Československu sa nakoniec Tatre 815 GTC po príchode nevenovalo toľko pozornosti, koľko by si zaslúžila. Nevznikli ani dva celovečerné filmy, ktoré mali dobrodruhov a ich legendárne expedičné auto zdokumentovať. Z pôvodne zamýšľaného 56 dielneho seriálu sa nakoniec natočilo len pár dokumentov a mnoho natočeného materiálu z cesty sa zničilo, alebo ostalo nepoužitého. Členovia posádky sa tak ani nestihli podeliť so všetkými svojimi zážitkami, ktoré dnes majú nevyčísliteľnú hodnotu. Napriek všetkému však bola expedícia Tatra okolo sveta pre kopřivnickú automobilku obrovským propagačným úspechom (navštívila 67 krajín, vysielalo o nej 70 televízií a členovia usporiadali v navštívených krajinách viac ako 50 tlačových konferencií). Otázkou ostáva, prečo ho vtedajšie vedenie Tatry nedokázalo (alebo nechcelo) dostatočne využiť.
Zdroje: archív autora, archív TATRA Kopřivnice, Život s erbem Tatry (Milan Švihálek), Tatra – nákladní a užitková vozidla, autobusy a trolejbusy (Marián Šuman-Hreblay), tatra-club.com, gtc.unas.cz, gtc.zpc.cz