Samozrejme, od čias Berthy Benzovej, ktorá si tajne na manželovom vynáleze uháňala prázdnymi chotármi Bádensko-Württemberska, sa toho veľa zmenilo. Krajina sa stala doslova automobilovou džungľou. O to ťažšie si predstaviť, že by moderné autá mohli prevziať doteraz nezastupiteľnú úlohu vodiča.
No zdá sa, že doba, keď za nás elektronika prevezme riadenie áut, je bližšie, ako si myslíme. Pozitívne je, že technológia, pomocou ktorej dokázal Mercedes uskutočniť svoju prvú úspešnú autonómnu jazdu na vzdialenosť väčšiu než 100 km, sa príliš nelíši od tej, ktorú dnes autá už bežne využívajú.
Automobilka Mercedes-Benz pracovala na tomto projekte potajme už od začiatku roku 2012. Nosičmi technológie Intelligent Drive sa stali Mercedesy triedy E a S. Samozrejme, boli k tomu treba rôzne povolenia úradov, výnimky aj špeciálne vyškolení vodiči, pretože súčasná legislatíva takéto experimenty v bežnej premávke jednoducho neumožňuje.
Skúšobné vozidlá boli vybavené väčším počtom senzorov, ale v podstate takými, ktoré sa dnes už nachádzajú v novej triede S či triede E. Zväčšila sa napríklad vzdialenosť stereokamier, aby vozidlo dokázalo rozoznávať vzdialené objekty okrem radarov aj týmito kamerovými očami. Okrem bežného radaru pribudli do predného nárazníka ďalšie dva radary ďalekého okolia. Ich úlohou je včas rozpoznať vozidlá prichádzajúce zľava a sprava. Štvrtý radar ďalekého okolia zas sleduje dopravné dianie za vozidlom.
To by však ešte stále nestačilo. Ďalekozraké radary dopĺňajú štyri radary blízkeho okolia v rohoch vozidla a zlepšujú rozpoznávanie blízkych objektov a premávky. Sledovanie semaforov zas dostala na starosť farebná kamera pod čelným sklom s uhlom záberu 90 stupňov. Ďalšia kamera je cez zadné okno nasmerovaná vzad, aby na základe známych charakteristík okolia lokalizovala vozidlo.
A ešte je tu jedna podstatná vec. Vozidlo s autonómnym riadením potrebuje omnoho podrobnejšie dáta navigácie. Tieto charakteristiky sú uložené do digitálnej mapy. Pomocou porovnania aktuálne videného s uloženými dátami umožňuje vozidlu lokalizovať svoju polohu oveľa presnejšie, ako by to bolo možné iba cez GPS.
Mercedes musel preto vytvoriť špeciálnu trojdimenzionálnu digitálnu mapu trasy z Mannheimu do Pforzheimu. Na tejto mape boli okrem priebehu cesty, počtu a smeru jazdných pruhov a dopravných značiek zaznamenané aj pozície semaforov.
Kým sa však technológia Intelligent Drive dostane do série, budú musieť experimentálne vozidlá najazdiť ešte veľa kilometrov skúšobných jázd. Sám Mercedes priznáva, že problémom autonómnej jazdy v mestskej premávke je množstvo nepredvídateľných situácií a okolností. Každá je iná a nikdy sa nezopakuje.
Test napríklad ukázal, ako je dôležité pracovať na rozpoznávaní fáz semaforov v rôznych svetelných podmienkach a na správnom priradení jednotlivých semaforov ku konkrétnym jazdným pruhom. Problémovými miestami sú aj kruhové objazdy či značky Stop v miestach s nedostatočným výhľadom.
Výzvou pre autonómne vozidlá je aj dohoda a interakcia s inými účastníkmi premávky. Napríklad, dohodnúť sa s protiidúcim vozidlom na tom, ktoré auto má ako prvé prejsť cez zúžený úsek. Tam, kde by vodič už dávno odvážne vyrazil do voľnej medzery, sa testovacie vozidlo správalo skôr zdržanlivo.
Alebo iná situácia, ak napríklad vozidlo zastane pred priechodom pre chodcov a chodci signalizujú, aby prešlo, elektronika to nedokáže vyhodnotiť. Nepozná totiž zdvorilosť a tak poslušne čaká. Samozrejme, že ak vozidlo nevie, ako situáciu vyriešiť, vráti riadenie do rúk vodiča.
Mercedes-Benz je presvedčený, že autonómne vozidlá, a to aspoň s čiastočným autonómnym riadením, sa dostanú do predaja ešte túto dekádu. Vyriešiť však treba aj legislatívu. Tá súčasná dovoľuje zatiaľ iba korigujúce zásahy do riadenia, nie však automatické riadenie pri rýchlosti vyššej ako 10 km/h.
A bude sa musieť zmeniť aj postoj verejnosti. Revolučná technológia si jednoducho potrebuje získať dôveru. Ako ukázal prieskum Mercedesu u náhodne vybratých respondentov, ich neistota sa rozplynula až po absolvovaní jazdy v simulátore.
Čo je autonómna jazda
Čiastočne automatizovaná jazda: V prípade čiastočne automatizovanej jazdy musí vodič ustavične dohliadať na automatické funkcie a nesmie sa venovať činnostiam iným, ako je vedenie vozidla.
Vysoko automatizovaná jazda: V prípade vysoko automatizovanej jazdy vodič už nemusí ustavične dohliadať na systém. V obmedzenom rozsahu sa môže venovať aj činnostiam iným, ako je vedenie vozidla. Systém sám rozpoznáva svoje hranice a zavčasu a s dostatočným predstihom vráti úlohu vedenia vozidla vodičovi.
Plne automatizovaná jazda: V prípade plne automatizovanej jazdy dokáže systém autonómne zvládnuť všetky situácie; vodič nemusí dohliadať na systém a smie sa venovať činnostiam iným, ako je vedenie vozidla. V tomto stupni je možná aj jazda bez vodiča.