Desať najstratovejších áut sveta

Foto: Smart

Smart Fortwo Najstratovejším projektom automobilovej histórie sa stal Smart Fortwo prvej generácie. Celkovo stál automobilku viac ako 3,3 miliardy eur.

Nie všetko vždy vyjde tak, ako si to draho platení manažéri automobiliek naplánujú v tabuľkách Excelu. Miesto zisku je na konci strata. A môžete si byť istí, že v prípade automobilového priemyslu nejde o drobné, ale rovno o miliardy eur.

Najviac ich utopil koncern Daimler v projekte Smartu Fortwo prvej generácie. Toto miniatúrne mestské autíčko si z koncernovej pokladnice doslova ukradlo 3,4 miliardy eur. Takže je vlastne zázrak, že Smart druhej generácie dostal zelenú. Veď kto podniká preto, aby prerábal?

Ďalšou veľkou čiernou dierou sa stal Fiat Stilo. Taliansku automobilku položil tento model takmer na kolená. Nástupca úspešného Brava stál Fiat v konečnom zúčtovaní 2,2 miliardy eur. To sa zatiaľ žiadnemu výrobcovi s masovo produkovaným modelom nepodarilo. I keď, pravdupovediac, „hanbiť“ sa rozhodne nemusí ani Mercedes-Benz triedy A prvej generácie. Miesto plánovaného zisku vytiahol z rozpočtu Daimleru 1,72 miliardy eur.

Foto: Fiat

Fiat-Stilo 2002 Z nenápadného, masovo vyrábaného Fiatu Stilo sa stal takmer hrobár Fiatu. Na jednom kuse síce automobilka strácala „len“ 2 749 eur, ale keďže z liniek schádzal v státisícových sériách, celkové mínus sa vyšplhalo na 2,1 miliardy eur.

V červených číslach sa topila a topí aj tretia generácia Renaultu Laguna. Automobilku stála do dnešných dní viac ako 1,5 miliardy eur. A Renault k nej pridal aj experiment s názvom Vel Satis. Tento hranatý tank, ktorý bol zákazníkom predkladaný ako nová forma dimenzie luxusu, si môže zapísať stratu 1,2 miliardy eur. Vtipkovalo sa o ňom, že sa vyrába už len vo verzii pre francúzskeho prezidenta.

V prípade Vel Satisu je však strata relatívne ospravedlniteľná aspoň z jedného dôvodu. Bol to krok do neznáma a jednoducho nevyšiel. Koľko zaujímavých áut by však nikdy nevzniklo, nebyť odvahy niektorých výrobcov. Z tej istej kategórie je aj Audi A2, prvé veľkosériovo vyrábané kompaktné auto s celohliníkovou konštrukciou karosérie, alebo Peugeot 1007, mestský model s dvojicou posuvných dverí a dizajnom od Pininfarinu. Bohužiaľ, zákazníci im dali červenú. A to doslova. Audi A2 prešustrovalo 1,3 miliardy eur a Peugeot 1007 až 1,9 miliardy.

Nevyšlo to ani Jaguaru. Ten tiež zatúžil na prelome tisícročí po menšom modeli, a tak vytvoril na platforme Fordu Mondeo Jaguar X-Type. Mimochodom, prvý Jaguar s pohonom 4×4. Tradičným zákazníkom sa však toto spojenie nepozdávalo a z X-Type sa stal drahý ležiak. Skončil so stratou 1,7 miliardy eur.

Foto: Bugatti

Bugatti-Veyron Fbg par Hermes 2009 Bugatti Veyron je síce v celkovom rebríčku až na šiestom mieste, ale z pohľadu straty na jeden vyrobený kus predstihlo všetkých „konkurentov“. Na každom Veyrone prerobila totiž automobilka 4 469 748 eur!

Samostatnou kapitolou sú projekty bývalého a mimoriadne ambiciózneho šéfa koncernu Volkswagen Ferdinanda Piecha. Hoci dal Volkswagenu nový impulz a vyšvihol ho na najväčší automobilový koncern Európy, má na svedomí aj dva extra drahé prepadáky. V prvom rade luxusný Volkswagen Phaeton. Limuzína „obrendovaná“ logom VW si totiž nikdy neprerazila cestu do automobilovej high society. Zato sa so stratou na úrovni dvoch miliárd eur „vyšvihla“ na tretiu priečku tohto nelichotivého rebríčka. Poraziť sa jej dokonca podarilo aj druhý Piechov projekt – hyperšport Bugatti Veyron.

Ak si myslíte, že astronomická cena milión eur za toto 1001-koňové kupé so 16-valcovým motorom dokáže vykryť náklady na vývoj samotného vozidla, výstavbu nového závodu a rekonštrukciu pôvodného zámočku rodiny Bugatti v Molsheime, ste na omyle. Bugatti Veyron je nielen šiestym najstratovejším projektom s výškou straty 1,7 miliardy eur, ale aj neohrozeným kráľom z pohľadu straty na jeden vyrobený kus. Na každom Veyrone totiž koncern VW prerobil neuveriteľných 4 649 748 eur!

Za ním nasleduje z tohto pohľadu hodnotenia VW Phaeton, Renault Velsatis a Peugeot 1007. Jednoducho autá, ktorých sa vyprodukovalo príliš málo na to, aby si dokázali aspoň rozdeliť stratu medzu sebou.