Páni zo Stuttgartu dieselom vždy verili. Napokon práve Mercedes-Benz je do histórie zapísaný ako prvý výrobca sériového dieselového osobného auta. Zaslúžil sa o to model 260 D z roku 1935, poháňaný štvorvalcom 2,6 D. Jeho výrobu ukončil v roku 1940. Nasledovali ďalšie naftové modely a s nimi aj rastúce nároky zákazníkov na výkon a komfort. Koncom šesťdesiatych rokov sa však už v Stuttgarte domnievali, že limity dieselových atmosférických štvorvalcov sú vyčerpané.
Jednoducho, zatúžili po silnejšom a väčšom naftovom motore. Na trh sa práve dostával revolučný Mercedes-Benz W114/115 z pera slávneho francúzskeho dizajnéra Paula Bracq. Priniesol množstvo nových bezpečnostných prvkov ako deformačné zóny, novú uhlovú nápravu s vinutými pružinami či typické vrúbkované zadné svetlá, ktoré zabraňovali ich znečisteniu. Vyrábať ho začali v roku 1969, no na svoju najväčšiu novinku čakal ešte celých päť rokov.
Foto: Mercedes-Benz
Šesťvalec neprešiel
Pôvodne chcel totiž Mercedes použiť rovno radový 6-valcový diesel. Lenže proti tejto koncepcii stálo niekoľko faktorov, ktoré nebolo možné ignorovať. Takýto motor by bol v prvom rade veľmi ťažký, čo by zväčšilo nerovnováhu medzi zaťažením prednej a zadnej nápravy, a navyše taký veľký, že by sa pod kapotu Mercedesu W 115 vlastne ani nezmestil. A to nehovoríme o cene. Prednosť tak dostal kompromis v podobe 5-valca. Ukázalo sa to však nakoniec ako šťastné riešenie.
Aj tak išlo o revolučný krok, pretože viac ako 4-valcové naftové motory sa dovtedy používali výhradne v úžitkových vozidlách. Nový motor vznikol podľa jednoduchého receptu. V Stuttgarte už mali 4-valcový komôrkový diesel 2,4 D a tak k nemu pridali ešte jeden valec. Vŕtanie aj zdvih ostali zachované. Tým vzrástol celkový objem na tri litre, presne na 3 005 kubických centimetrov. Napriek tomu sa mohol pochváliť niektorými úplne novými riešeniami.
Foto: Mercedes-Benz
Do vienka dostal bezúdržbové čerpadlo Bosch pripojené na olejový okruh, mechanický regulátor otáčok, ale hlavne pneumatický systém, ktorý umožňoval štartovanie a vypínanie motora kľúčom, teda spôsobom bežným pre benzínové motory. Dovtedy museli totiž majitelia naftových áut používať pri štartovaní tiahlo, takže z hľadiska komfortu ovládania išlo o radikálne zlepšenie. Pred samotným štartom dochádzalo k žeraveniu, na ktoré bol vodič upozornený svietiacou kontrolkou na prístrojovom paneli. Presne ako dnes.
Najsilnejší na svete
Výsledkom bol kultivovaný agregát OM617 s hladkým chodom a výkonom 80 koní (59 kW). Krútiaci moment dosahoval hodnotu 172 Nm. Z dnešného pohľadu sú to pochopiteľne smiešne čísla, ale v tom čase silnejší diesel pre osobné autá jednoducho neexistoval. Do úvahy musíte vziať aj fakt, že turbodiesely boli ešte len hudbou budúcnosti a priame vysokotlakové vstrekovanie čisté sci-fi. Motor si naďalej musel vystačiť s atmosférickým plnením a komôrkovou konštrukciou hlavy valcov, ktorá znižovala hluk a vibrácie.
Foto: Mercedes-Benz
Piaty valec a veľký objem mali však priaznivý vplyv na výkonovú charakteristiku a hladký chod. Nový motor absolvoval premiéru v roku 1974, teda v čase, keď už mal modelový rad W114/115 za sebou päťročnú kariéru, no nástupca bol ešte v nedohľadne. Luxusná limuzína s označením 240 D, prezývaná tiež „žralok“, ktorú dnes môžeme označiť za predchodcu súčasnej triedy E, dokázala s novým naftovým srdcom pod kapotou uháňať po nemeckých diaľniciach rýchlosťou 145 km/h. Na stovku to zvládala so 4-stupňovým manuálom za 19,9 sekundy a s trojstupňovým automatom potrebovala o sekundu viac.
Na benzínové 6-valce to síce nestačilo, no titul najrýchlejšieho sériového dieselu sveta mal Mercedes jednoznačne vo vrecku. Navyše prišiel so svojou dieselovou „raketou“ v ten správny čas. Do plachiet jej fúkala ropná kríza a prudký rast cien pohonných hmôt. Kým majitelia benzínových 6-valcových verzií W114 spálili na 100 km aj viac ako 16 litrov paliva, Mercedesu W 240 D stačilo necelých jedenásť, presne 10,8. Celkovo zišlo z liniek 53 690 kusov 5-valcových dieselových verzií Mercedesu W115, mnohé z nich zamierili do USA.
Foto: Mercedes-Benz
Skvelý základ pre budúcnosť
Bol to však len zlomok z celkovej výroby naftových modelov radu W115, z ktorého vzniklo až 945 206 exemplárov. Päťvalcu robili spoločnosť totiž aj slabšie 4-valcové varianty 200 D a 220 D. Nižší počet je však daný aj tým, že 5-valcový diesel prišiel prakticky na konci generačného cyklu. Vyrábali ho do roku 1976, teda len dva roky, keď došlo k striedaniu stráží a na scéne sa objavil úplne nový model W123. Tento päťvalec sa však stal základom ďalšej evolúcie stuttgartských dieselov. V roku 1978 sa dostal napríklad aj do vlajkovej lode 300 SD, kde vďaka po prvý raz použitému turbodúchadlu vzrástol jeho výkon na 110 koní (82 kW).
Foto: Mercedes-Benz
Kvality tohto 5-valca sa snažil Mercedes propagovať v roku 1976 aj rekordnou jazdou experimentálneho Mercedesu C 111-II na talianskom okruhu Nardó. Okrem turbodúchadla dostal tento špeciál s motorom uloženým v strede chladič stlačeného vzduchu, takže výkon sa pri nezmenenom objeme vyšplhal na neuveriteľných 190 koní (140 kW). Šesťdesiathodinová jazda rýchlosťou nad 250 km/h znamenala prelomenie 16 svetových rekordov, z toho tri bez ohľadu na pohonnú jednotku a typ paliva.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru