Foto: Daimler
Devätnástemu storočiu kraľovala sila pary. Parné motory „dreli“ vo veľkých priemyselných závodoch, ale aj na obrovských zaoceánskych lodiach či rýchlo rastúcej železnici, kde para poháňala prvé lokomotívy. Len na cestách ostávalo všetko po starom. Mestá a vidiek okupovali konské povozy. Parný motor bol totiž príliš ťažký a neskladný na to, aby zaujal miesto v cestnej doprave. Väčšina pokusov skončila fiaskom.
Na „samohybné kočiare“ si ešte svet musel počkať. Všetko zmenil muž menom Karl Friedrich Benz. Tvrdohlavý a pracovitý vynálezca postavil prvý oficiálne uznaný automobil sveta. Jeho Motorwagen z roku 1886 mal síce len tri kolesá, ale čo na tom. Bol ľahký, poháňal ho štvortaktný motor a tankoval benzín. Dovtedy tu nič také nebolo. Ľudia boli však k jeho revolučnému vynálezu skeptickí. Navyše Benz nebol nikdy dobrý obchodník, takže to spočiatku vyzeralo na veľký nezdar.
Foto: Daimler
Vyrastal bez otca
Narodil v Karlsruhe 25. novembra 1844, teda pred 170 rokmi. Priezvisko, pod ktorým ho pozná celý svet, však získal, až keď mal dva roky. Bol totiž nemanželským dieťaťom Josephine Vaillantovej a strojvodcu Johanna Benza. Rodičia sa vzali krátko po jeho narodení. Otec však umrel pri železničnom nešťastí, keď má Karl necelé dva roky. Z úcty k nemu mu matka zmenila priezvisko z Vaillant na Benz. Vzťah k technike zdedil Karl práve po otcovi.
Hoci sa rodine bez otca žilo ťažko, matka poskytla mladému Benzovi solídne vzdelanie. Na polytechnickom inštitúte v Karlsruhe patril k najlepším študentom. Lenže cesta ku kariére bola ťažká. Najprv pracoval v rôznych strojárenských spoločnostiach v Pforzheime, Manhaime, Karlsruhe či dokonca vo Viedni. Cítil však, že táto práca ho nenapĺňa. Už od študentských čias sa mu rodil v hlave plán skonštruovať akýsi kočiar bez koní. Rýchlo pochopil, že ak chce niečo dosiahnuť, musí sa postaviť na vlastné nohy.
Foto: Daimler
To aj urobil. V roku 1871 založil so svojím spoločníkom Augustom Ritterom v Mannheime zlievarenskú a mechanickú dielňu. Čoskoro sa ale ukázalo, že Ritter nebol ten správny partner. Firma sa nedarilo a dlhy rástli. Pred bankrotom zachránila Benza jeho snúbenica Bertha Ringerová, ktorá odkúpila za svoje veno Ritterove podiely vo firme. Karl tak mohol začať od začiatku. Táto žena sa, mimochodom, neskôr zapísala do histórie ako prvá šoférka.
Od pary k benzínu
Benz sa vášnivo zaujímal o dianie v technike, najmä o motory. A tak si nemohol nevšimnúť prvý patentovaný štvortaktný plynový motor s vnútorným spaľovaním od Nikolausa Augusta Otta, ktorý bol zaregistrovaný v roku 1876. Sám začal experimentovať s plynovým dvojtaktným motorom. V roku 1881 sa mu ho konečne podarilo uviesť do chodu, a tak ho v Berlíne prihlásil na patentový úrad. Ten však žiadosť zamietol, keďže princíp bol už chránený. Uznal mu len niekoľko čiastkových riešení.
Foto: Daimler
Po rozchode s Ritterom založil Benz v roku 1883 spolu s Maxom Roseom a Friedrichom Wilheimom spoločnosť Benz & Company Rheinische Gasmotoren-Fabrik, skrátene Benz & Cie. Tá sa zaoberala výrobou stacionárnych plynových motorov. Úspech spoločnosti na trhu skonsolidoval finančné podmienky natoľko, že sa Benz mohol konečne venovať konštrukcii svojho sna – prvého automobilu. Pôvodný plynový dvojtakt prepracoval na štvordobý cyklus a ako palivo použil benzín. Na rozdiel od predchádzajúcich pokusov súdobých konkurentov však nechcel postaviť len akýsi motorizovaný kočiar. Tak ako to spravili Gottlieb Daimler s Wilhelmom Maybachom.
Nechcel kočiar, ale auto
V konštrukcii mal jasno. Jeho Motorwagen mal byť od počiatku vyvíjaný ako automobil. Motor umiestnil priamo do rámu tejto trojkolky bez karosérie nad tuhú zadnú nápravu. Išlo o štvortaktný rýchlobežný plochý jednovalec s objemom 954 kubických centimetrov a výkonom približne 0,9 koňa. Zadné kolesá poháňala cez jednostupňovú prevodovku dvojica reťazí. Motor mal už niektoré moderné prvky, napríklad kľukovú skriňu s vyvažovacím hriadeľom a vysokonapäťové zapaľovanie.
Foto: Daimler
Benz tiež vyvinul vlastný karburátor a vlastnú zapaľovaciu sviečku. Prehriatiu bránilo jednoduché odparovacie chladenie. Hladký chod mal zas sa starosti obrovský horizontálne umiestnený zotrvačník. Z dôvodu problémov s ovládaním zvolil Benz trojkolesovú konštrukciu. Celá trojkolka vážila len 263 kg, z toho motor asi jednu tretinu. Hotové dielo stálo na dvore továrne už v júli 1885. Benz sa však snažil svoj výtvor pred svetom utajiť, a tak sa skúšobné jazdy odohrávali najmä v noci.
Tá prvá sa skončila poruchou už po niekoľko sto metroch. Motor vypovedal službu. Časom sa vzdialenosti predlžovali a Karl Benz našiel odvahu prihlásiť Motorwagen na patentovom úrade. Pod číslom 37435 mu bol nakoniec aj udelený. Stalo sa tak v januári 1886. A to je vlastne aj dátum zrodu moderného automobilizmu. Ku komerčnému úspechu bolo však ešte ďaleko. Benz preto na svojom Motorwagene stále pracoval. V roku 1987 vznikol Motorwagen II a o rok neskôr podstatne zlepšený Motorwagen III.
Foto: Daimler
Tajná cesta manželky
Stále však nebol spokojný, a najmä pripravený predviesť svoj vynález verejnosti. A vtedy zasiahla Benzova manželka Bertha. Bez vedomia manžela vytiahla jedného piatkového rána v auguste 1888 Motorwagen III z dielne a spolu so svojim dvoma synmi absolvovala prvú diaľkovú jazdu. Cieľom bol 106 km vzdialený Pforzheim pri Stuttgarte, kde žila Berthina matka. Cesta prebehla prakticky bez problémov. Legenda hovorí, že upchatý karburátor vyčistila Bertha ihlicou z klobúka.
Foto: Daimler
Najväčším problémom bolo míňajúce sa palivo, presnejšie ligroín, ktorý sa predával ako čistiaci prostriedok, a to len v malých množstvách. Bertha ho kúpila od lekárnika vo Wieslochu. A to hneď desať litrov. Táto lekáreň sa tak vlastne stala prvou čerpacou stanicou sveta. Berthe zas prischol titul prvej šoférky a vôbec prvého človeka, ktorý prešiel na automobile viac ako 100 kilometrov. Na to, aby sa vrátila späť do Mannheimu, jej musel rozčúlený Benz poslať náhradné reťaze.
Foto: Daimler
Neskôr však uznal, že práve táto cesta bola začiatkom vzostupu jeho spoločnosti. „Bertha bola odvážnejšia ako ja,“ vyhlásil. Vyvolala obrovský ohlas verejnosti a novín. Jednoducho, ukázala svetu praktickú využiteľnosť manželovho vynálezu, voči ktorému vládla dovtedy všeobecná skepsa. Benz povzbudený záujmom začal svoj Motorwagen propagovať v tlači a chystal výrobu. Z Benz & Cie sa stáva prvá automobilka. Na trh prichádzajú štvorkolesové modely Velo, Victoria, Phaeton či Ideal.
Najväčší výrobca áut
V roku 1899 opustilo závod celkom 572 vozidiel, čim sa Benzova spoločnosť stala najväčším automobilovým výrobcom tých čias. Benz si vychutnával svoju slávu aj úspechy. Tie však ťažko znášal jeho najväčší konkurent Gottlieb Daimler. Dokonca sa o niektoré patenty s Benzom súdil. Hoci sa nikdy nestretli, hrou osudu sú ich mená dodnes pevne zviazané. V roku 1926 došlo totiž k spojeniu Benz & Cie so stuttgartskou spoločnosťou Daimler Motoren Gesellshaft.
Foto: Daimler
Vtedy sa na cestách objavili prvé vozidlá Mercedes-Benz. Gottlieb Daimler sa toho, pochopiteľne, nedožil, zomrel už v roku 1900. Zato Karl Benz pôsobil ako člen správnej rady spoločnej firmy až do konca svojho života. Zomrel v roku 1929 vo svojom dome v Ladenburgu po tuhej zime na zápal priedušiek. Počas svojho života si dal registrovať aj ďalšie patenty. Je napríklad tvorcom motora boxer, teda motora s protibežnými piestami, ktoré dnes používajú automobilky Porsche, Subaru, ale aj motocykle BMW. Bertha Benzová prežila svojho manžela o 15 rokov. Zomrela v roku 1944.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda