Desať najsilnejších dieselov sveta: Z litra aj viac ako 100 koní!

Foto: BMW

BMW M550d Naftové motory dokážu ponúknuť kedysi nepredstaviteľnú jazdnú dynamiku. Najlepším dôkazom je BMW M550d, ktoré akceleruje na stovku za neskutočných 4,7 sekundy!

Naftové motory sa v osobných autách objavili už v tridsiatych rokoch. Prvým z nich bol Mercedes-Benz 260D z roku 1934. Dva roky na to nasledoval Peugeot 402 Diesel. „Nafta“ bola populárna najmä z dôvodu nízkych prevádzkových nákladov. To kompenzovalo hlučnosť, vibrácie aj nízky výkon. Málokto vtedy predpokladal, že by raz mohli zaútočiť na kvality motorov spaľujúcich benzín.

Výkony začali rásť pomerne nenápadne. Najprv zväčšovaním objemu a počtu valcov. V roku 1974 predstavil Mercedes-Benz prvý naftový päťvalec 240D, ktorý dával z objemu troch litrov výkon 59 kW. V roku 1979 si zas luxusný francúzsky sedan Peugeot 604 D mohol pripísať prvenstvo v použití turbodieselu. Motor ponúkal tiež 59 kW, no stačili mu štyri valce a objem 2,3 litra.

Do vývoja prehovoril v sedemdesiatych rokoch aj Volkswagen. V Golfe totiž debutoval prvý vysokootáčkový diesel. O ďalší zlom sa postaralo BMW a jeho radový šesťvalec 24td, ktorý v roku 1983 zatienil všetko, čo dovtedy tankovalo naftu. Z objemu 2,4 litra dokázal vyžmýkať 80 kW, ale čo bolo najpodstatnejšie, bol to prvý naftový motor, ktorý nepripomínal „traktor“. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa jeho výkon vyšplhal až na 110 kW.

Foto: BMW

BMW 50d Radový šesťvalec 50d od BMW je prvým dieselom s trojicou turbodúchadiel. Práve vďaka nim dokáže vyžmýkať z každého litra objemu neuveriteľných 127 koní.

To však už bola na svete ďalšia revolúcia. A prišla nečakane z Talianska. Vo Fiate Croma debutoval v roku 1986 prvý naftový motor s vysokotlakovým priamym vstrekovaním paliva. Z dvoch litrov dával 69 kW, a najmä exceloval extrémne nízkou spotrebou. Tento systém prevzalo na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov Audi (Audi 80) a celý koncern VW s označením TDI. Komôrkové naftové motory začali ustupovať do úzadia.

Priamy vstrek pracoval najprv pomocou radiálnych a axiálnych čerpadiel. Opel si zas pripísal prvenstvo v kombinácii priameho vstreku a štvorventilovej techniky vo Vectre 1,9 CDTi (110 kW) v roku 1995. Konkurenčné automobilky zareagovali systémom Common rail od Boschu so spoločným palivovým tlakovým potrubím. Systém HDi sa predstavil napríklad v Peugeote 306 v roku 1999.

Volkswagen kontroval technológiou Pumpe duse, kde každý vstrekovač predstavoval zároveň čerpadlo. Výkony dieselových motorov začali rásť na dovtedy nepredstaviteľnú úroveň. Wolfsburg demonštroval ich možnosti v roku 2002 10-valcom 5,0 TDI pre SUV Touareg a luxusnú limuzínu Phaeton. Tento mastodont dosahoval neskutočných 230 kW. A príležitosť si nedalo ujsť ani Audi Q7, ktoré v roku 2009 dostalo pod kapotu prvý naftový 12-valec s dodnes neprekonaným výkonom 368 kW.

Foto: Volkswagen

VW 2,0 Bi-TDI Hviezdou je aj dvojliter 2,0 Bi-TDI od Volkswagenu s litrovým výkonom 120 koní. Debutoval v novom Passate.

Medzitým zdokonaľovali diesely aj ostatné značky, najmä BMW. Jeho trojlitrový šesťvalec s označením 35d sa vďaka dvojici turbodúchadiel vyšplhal až na výkon 230 kW. V tom čase bolo jasné, že Pumpe duse končí. Common rail síce spočiatku nedosahoval tak vysoké vstrekovacie tlaky, ale umožňoval viac fáz pre každý vstrek, čo znižovalo vibrácie aj emisie. Takže aj koncern VW prešiel na túto technológiu.

Najnovším trendom je zvyšovanie počtu turbodúchadiel a downsizing. Na trhu dnes nájdete dokonca štvorvalcové diesely s dvoma turbami. Vďaka nim dokážu z menšieho objemu získať viac výkonu. Príkladom je štvorvalec 250 BlueTec (150 kW) od Mercedesu alebo 25d (160 kW) do BMW. A spomenúť musíme aj horúce maloobjemové bi-turbo novinky – motory 1,6 i-DTEC od Hondy a 1,6 dCi Energy 160 od Renaultu s výkonmi 118 kW.

Takže sa netreba čudovať, že aj ony sa nachádzajú v našom rebríčku najvýkonnejších dieselov. Nezaujímal nás totiž celkový výkon, ale to, koľko koní sa podarilo získať konštruktérom z litra zdvihového objemu. Na jeho vrchole preto nestojí osemvalec 4,2 TDI (283 kW) od Audi, ale prvé tri-turbo v trojlitrovom šesťvalci 50d od BMW s výkonom 280 kW, ktoré zamierilo dokonca aj do športového sedanu M550d. Z litra objemu dáva neuveriteľných 127 koní.

Foto: Renault

Renault 1.6 dCi 160 V rebríčku nechýbajú ani nové maloobjemové diesely Honda 1,6 i-DTEC a Renault 1,6 dCi 160 Energy (na obrázku) s dvojicou turbodúchadiel. Ich litrový výkon je rovných 100 koní.

Nasleduje úplne nový štvorvalec 2,0 Bi-TDI z Passatu s litrovým výkonom 120 koní a za ním štvorvalcové bi-turbo 25d opäť od BMW so 109 koňmi. Ten istý litrový výkon má aj trojlitrový šesťvalec Audi 3,0 Bi-TDI vo verzii Competition. V tesnom závese, s rozdielom len päť koní, je tretí predstaviteľ Mníchova – šesťvalec 3,0 40 d (104 k/l). O šiestu a siedmu priečku sa delia spomínané maloobjemové motory Honda 1,6 i-DTEC a Renault 1,6 dCi 160 Energy s litrovým výkonom rovných 100 koní.

Záver prvej desiatky patrí dvojlitrovým bi-turbám od Oplu (2,0 CDTi BiTurbo) a Mercedesu (250 BlueTec) s litrovým výkonom 98, respektíve 97 koní. S odstupom len dvoch koní sa na nich pozerá švédsky dvojlitrový štvorvalec 2,0 D4 Drive-E, ktorému patrí desiata priečka. Iste neprekvapí, že aj on sa spolieha na dve turbá. Podrobné údaje nájdete v priloženej tabuľke.

Desať najvýkonnejších dieselov sveta