Vitaru síce Suzuki predstavilo až v roku 1988, no to už malo za sebou takmer dve dekády skúseností s výrobou terénnych áut. Od roku 1970 schádzal totiž z montážnych liniek v Hamamatsu miniatúrny off-road LJ10, prvé Suzuki s pohonom oboch náprav. Išlo však o jednoduchého pracanta so vzduchom chladeným motocyklovým dvojtaktom a plátennou strechou. Neskôr prišli modernizované a výkonnejšie verzie LJ20, LJ50 až po LJ 80, už s vodou chladenými štvortaktmi, označované aj ako Jimny či Samurai.
Od Jimny až po Vitaru
Malé japonské off-roady mali v teréne priam neskutočné schopnosti. Skromný výkon doháňali ľahkou konštrukciou a redukčnou prevodovkou, ktorá im spolu s pohonom 4×4 a uzávierkou umožňovala zvládať aj ťažké podmienky. Stále však išlo o autá, ktoré nemali väčšie ambície než ponúknuť lacnú terénnu alternatívu k podstatne drahším off-roadom. To napriek tomu, že komfort na palube postupom času predsa len rástol. Rozmery ani 4-valce s objemom 800 či 1 000 kubických centimetrov však Jimny ďalej nepustili.
To sa však malo zmeniť. V Hamamatsu padlo začiatkom osemdesiatych rokov rozhodnutie priviesť na trh model, ktorý by skombinoval terénne schopnosti Jimny s komfortom osobného auta a dizajnom na míle vzdialeným drsným off-roadom. A hoci Suzuki malo za sebou veľmi úspešnú spoluprácu s talianskym štylistickým štúdiom Italdesign, z ktorej vznikli modely Fronte Coupé z roku 1971 či prvé Cervo z roku 1976, tentoraz sa rozhodlo vziať dizajn do vlastných rúk. Dielo sa nepochybne vydarilo. Vitara dostala športové proporcie, veľké zasklené plochy kabíny a na jej odolnosť upozorňovalo rezervné koleso uchytené na zadných dverách.
Vitara debutovala v máji 1988 na autosalóne v Tokiu pod názvom Escudo. Ešte v ten istý rok sa ňou Suzuki pochválilo v USA pod názvom Sidekick a v Európe pod názvom, ktorý ju na starom kontinente sprevádza dodnes. Novinka vzbudila okamžitú pozornosť. Vitara mala síce s Jimny podobnú koncepciu, ktorá zahŕňala rámový podvozok, pripájateľnú „štvorkolku“, tuhú zadnú nápravu a redukciu, no v porovnaní s ním excelovala „civilným“ dizajnom, a najmä, bola komfortnejšia. O filtráciu nerovností sa starali vinuté pružiny a teleskopické tlmiče.
Off-road so športovou tvárou
Vitara bola tiež väčšia. Na dĺžku merala 3 570, na šírku 1 635 a na výšku 1 670 mm. Rázvor náprav mal hodnotu 220 cm. Nič podobné konkurencia neponúkala. Off-roady boli v tom čase jednoducho off-roadmi. A to aj v prípade luxusných modelov, napríklad Range Roveru či Jeepu Wagonner. O čomsi, čo sa neskôr vyprofilovalo do triedy SUV či crossoverov, sa automobilkám ešte ani nesnívalo. V žilách Vitary však už rozhodne kolovala ich krv. Bola kompaktná, svieža a neporovnateľne ľahšia než konkurencia. Na váhe mala necelých 1 000 kg. Ovládanie uľahčoval posilňovač riadenia.
Väčšie auto potrebovalo aj silnejší motor. Suzuki vybavilo novinku 4-valcom s objemom 1,6 litra s rozvodom SOHC a výkonom 59 kW. To dávalo Vitare na tie časy slušnú dynamiku a vďaka redukčnému prevodu aj dostatok agility v teréne. Novinka oslovila najmä mladšiu klientelu. Hneď od počiatku mali navyše zákazníci na výber verziu s pevnou alebo plátennou strechou. Už prvý rok si ju do garáží odviezlo viac ako 64 000 majiteľov. Odpoveď pre tých, ktorí jej vyčítali málo miesta vzadu a skromný kufor, poskytlo Suzuki v roku 1991 príchodom predĺženej 5-dverovej verzie. Tá narástla o 50 centimetrov, na konečných 4 030 mm, a jej rázvor sa predĺžil na 2 480 mm.
Spolu s ňou mal pod kapotou premiéru modernizovaný motor 1,6, tentoraz však už s modernejším rozvodom DOHC a so šestnástimi ventilmi, čo nebolo v tom čase rozhodne zvykom. Výkon stúpol na 71 kW. Objem ročnej produkcie narástol okamžite na 100 000 kusov. Vitare sa darilo aj na náročných trhoch, napríklad v Nemecku, kde sa v roku 1991 predalo až 11 000 vozidiel. Na sprísňovanie emisných noriem zareagovala Vitara vstrekovaním paliva a katalyzátorom. Zákazníci si tiež vyžiadali automatickú prevodovku a zväčšenie priestoru pre nohy.
Diesel aj šesťvalec
V roku 1994 dostala Vitara mierne prepracovaný systém 4×4. O rok neskôr nasledoval dvojlitrový vidlicový 6-valec s výkonom 100 kW. Špičková verzia sa odlišovala ozdobnou maskou chladiča, plastovými lemami blatníkov a väčšími nárazníkmi. To platilo aj pre prvú Vitaru s dieselovým motorom 2,0 TD (52 kW), ktorá prišla na trh o dva roky neskôr. V roku 1997 dostal diesel chladič stlačeného vzduchu, čím jeho výkon vzrástol o 23 a krútiaci moment o 29 %. S takouto širokou ponukou verzií vydržala prvá generácia na linkách viac ako deväť rokov.
Predalo sa z nej približne 1,1 milióna kusov, a to na celom svete. V Japonsku ju naďalej volali Escudo, v USA Sidekick alebo Geo Tracke. V Kanade bola distribuovaná hneď pod niekoľkými značkami koncernu GM, napríklad ako Chevrolet Tracker alebo Asuna Sunrunner a Pontiac Sunrunner. V Španielsku si zas Vitara požičala identitu Santany. Zvláštnou kapitolou jej histórie je Suzuki X-90 – originálna dvojmiestna „targa“ s odnímateľnými strešnými panelmi, postavená práve na základoch Vitary. Na svet prišla v roku 1995, no nestretla sa s veľkým pochopením, a tak Suzuki výrobu zastavilo po necelých dvoch rokoch.
Z Vitary je Grand Vitara
V roku 1998 predstavilo Suzuki druhú generáciu. Tentoraz už však s prívlastkom Grand. A nová Grand Vitara bola naozaj väčšia. Narástla o celých 21 cm, čo bola hlavne reakcia na nové bezpečnostné normy, ale aj odpoveď na konkurenciu. Grand Vitara sa jednoducho transformovala z hravého off-roadu na solídnejší a komfortnejší terénny model, čo posilňoval aj dizajn s oblejšími líniami. Zaujímavé je, že hoci v tom čase už bola na svete Toyota RAV4, oficiálne považovaná za prvé SUV, Vitara ostala verná klasickej odolnej koncepcii s rámovým podvozkom.
Väčšie a ťažšie auto „vyfasovalo“ ako základ silnejší 2-litrový 4-valec s výkonom 98 kW. Diesel posilnil na 64 kW. Na vrchole ponuky zasadol opäť 6-valec, no so zväčšeným objemom až na 2,5 litra (106 kW). Pôvodná „jednašestka“ slúžila už iba krátkej 3-dverovej Vitare. Jazdné vlastnosti zlepšilo 5-prvkové zavesenie tuhej zadnej nápravy. Nové hrebeňové riadenie zas ponúklo väčšiu spätnú väzbu, takže Grand Vitara sa ovládala lepšie v zákrutách. V roku 2000 pridalo Suzuki komfortný systém zapínania pohonu 4×4 pomocou prepínača v kabíne.
Postupom času sa pod kapotou Vitary objavil moderný diesel 2,0 HDi (80 kW) s priamym vstrekovaním paliva od koncernu PSA. Na druhej strane však z ponuky v Európe vypadla krátka Vitara s plátennou strechou a tiež 6-valcové verzie. Naopak, v roku 2001 na vrchol hierarchie postavilo Suzuki Grand Vitaru XL-7 s rázvorom predĺženým o 485 mm (!), ktorá zvládla 7-člennú posádku. To bola jasná odpoveď na rastúcu konkurenciu veľkých SUV, najmä v USA. Tomu zodpovedal aj najväčší motor aký kedy pracoval v službách Vitary. Šesťvalec 2,7 V6 dával výkon až 127 kW. Z dôvodu posilnenia jej autonómneho imidžu absolvovalo XL-7 už po dvoch rokoch výrazný facelift a výkon 6-valca narástol o ďalších osem kilowattov.
Prerod na SUV
V roku 2005 prišiel čas striedania stráží. Tretia generácia Vitary debutovala vo Frankfurte nad Mohanom. Išlo o veľkú zmenu. A to doslova. Päťdverová verzia sa natiahla na 4 470 mm, čo bol nárast o ďalších 20 centimetrov, a 3-dverová Vitara prekonala po prvýkrát štvormetrovú hranicu. Zásadné zmeny sa odohrali aj v konštrukcii. Suzuki chcelo totiž nielen zachovať off-roadové schopnosti Vitary, ale priniesť tiež komfort a stabilitu nových SUV. Preto dostala Vitara samonosnú karosériu, no s integrovaným rebrinovým rámom vyrobeným z vysokopevnostnej ocele, ktorý jej zabezpečil potrebnú tuhosť.
Jednoduchý pohon 4×4 nahradila permanentná štvorkolka a zadnú tuhú nápravu nezávislé zavesenie. Pre zlepšenie rozloženia hmotnosti sa predné kolesá posunuli viac vpred. Zadný diferenciál bol odliaty z hliníka. Systém 4×4 mohol pracovať v bežnom režime 4H (4WD), 4Low s redukciou, alebo v 4H Lock pre zdolávanie ťažkých terénov. Všetky agregáty doznali modernizáciu. Od 4-valcov 1,6 VVT (78 kW), 2,0i (103 kW) a 2,4 i až po mimoeurópske 6-valce s objemom 2,7 a 3,2 litra. Pôvodný diesel 2,0 HDi od Peugeotu nahradil v roku 2008 agregát 1,9 DDiS dodávaný Renaultom. Napriek menšiemu objemu mal vyšší výkon (95 kW) a nižšiu spotrebu.
Priblíženie sa Vitary k triede SUV sa prejavilo okamžitým úspechom. Už v roku 2006 sa pre ňu rozhodlo 175 000 zákazníkov. Celkový objem predajov Grand Vitary, ktorá je na trhu s viacerými kozmetickými úpravami už desiaty rok, sa však vyšplhal až na 1,7 milióna kusov. V súčasnosti sa tretia generácia Grand Vitary dopredáva a Suzuki ju po odchode z USA sťahuje aj z európskeho trhu. Jej príbeh sa však nekončí. Práve naopak. Viac ako 25 rokov po debute prvej generácie prichádza na trh úplne nový model s pôvodným názvom Vitara. Prvýkrát sa predstavil na vlaňajšom jesennom autosalóne v Paríži.
Návrat ku koreňom
Ako však velí dnešná móda, z relatívne veľkého off-roadu sa stáva kompaktné SUV so všetkým, čo k tomu patrí – viac bezpečnosti a viac ohľaduplnosti k životnému prostrediu. Popritom však ani Vitara štvrtej generácie nezabúda na svoje korene. Vidieť to nielen na dizajne, ktorým vytvára paralelu s „originálom“ z roku 1988, ale najmä na vyspelom pohone 4WD AllGrip, ktorý ponúka až štyri nastaviteľné režimy. K tomu pridáva celý balík nových bezpečnostných systémov. Napríklad výstrahu pred kolíziou, autonómne brzdenie či dokonca adaptívny tempomat ACC. V centre palubnej dosky nájdeme po prvýkrát dotykové rozhranie so 7-palcovým monitorom.
Vitara sa jednoducho prispôsobila novej dobe a má v pláne pokračovať v ťažení predchádzajúcich troch generácií. Za 27 rokov produkcie zišlo z liniek viac ako 2 870 000 Vitár. A to je obrovský úspech.