Už do dvoch rokov chce Volvo prísť v sérii s autopilotom, ktorý by umožňoval majiteľom vozidiel autonómnu jazdu, aspoň v niektorých rýchlostných režimoch a na vybraných úsekoch ciest. V rámci projektu Drive Me testuje sto vozidiel XC90 vybavených autopilotmi. Od autonómneho riadenia si sľubuje zníženie nehodovosti, keďže až 90 % všetkých dopravných incidentov s následkom smrti je štatisticky spôsobených ľudskou chybou. Znie to logicky, ale len za predpokladu, že elektronika sledujúca okolie pomocou kamier, ultrazvukových a radarových senzorov neurobí chybu.
A tu je kameň úrazu. Ak sa totiž stane nehoda, bude nutné mať jasno v tom, kto je za nehodu zodpovedný. Vodič alebo autopilot? Zatiaľ však na podobné otázky neodpovedá ani legislatíva. Tá je v tomto smere najďalej v USA, aspoň v niektorých štátoch, napríklad v Kalifornii, Nevade, Michigane alebo na Floride, jednotný právny rámec na federálnej úrovni však neexistuje. A to nehovoríme o Európe. Škandál „dieselgate“ navyše ukazuje, ako sú automobilky ľahko zraniteľné už pri triviálnych pochybenia, nieto ešte v súdnych sporoch, kde je následkom prípadná smrť.
Volvo však chce urobiť prielom. Jeho šéf Cars Håkan Samuelsson na konferencii o autonómnych autách vo Washingtone D.C. vyhlásil, že švédska automobilka je pripravená niesť plnú zodpovednosť za správanie sa vozidla v režime autonómneho riadenia, čím sa stane prvým výrobcom, ktorý dá takýto verejný prísľub. V praxi to bude znamenať, že ak dôjde k nehode v dôsledku nesprávneho fungovania autopilota, je Volvo pripravené zaplatiť akúkoľvek škodu vrátane nehôd s fatálnymi následkami. To naznačuje veľkú dôveru, akú vkladá švédska automobilka do technológie autonómneho riadenia.
Elektronika bude na druhej strane nekompromisná aj voči vodičom. Predstava, že vlastnú chybu zvalíme na autopilota, je minimálne naivná. Vozidlá s autonómnym riadením budú totiž zbierať a ukladať obrovské množstvo dát, z ktorých nebude ťažké vyhodnotiť, kto nehodu v skutočnosti spôsobil.