Milovníkom mníchovskej modrej vrtule sa vždy rozprúdi krv, ak zbadajú na prednej maske trikolóru a magické písmeno M. Je to neklamný znak, že s takýmto bavorákom si zajazdíte takmer ako s okruhovým špeciálom nemeckých majstrovstiev DTM. Dnes je síce na svete množstvo „emových“ bavorákov od BMW M3 až po X6 M, no pre mnohých ostáva jediným pravým BMW so symbolom M päťka.
Foto: BMW
Všetko sa to vlastne začalo ešte roku 1978. Mníchovská automobilka priviedla na svet špeciálnu verziu 533i Motorsport. Áno, označenie sa vtedy ešte neskracovalo na jediné písmeno M. Bola však určená len pre nemeckých zákazníkov. Do sveta sa „nadupaný päťkový bavorák“ dostal až o rok neskôr s príchodom verzie 535i Motorsport. Výkon radového 6-valca s klasickou 2-ventilovou technikou 161 kW dnes už asi neočarí a 14-palcové disky kolies vyvolajú možno aj zhovievavý úsmev na tvári, ale nezabúdajme, že autá boli vtedy podstatne ľahšie. Zrýchlenie na stovku za 7,2 sekundy si tak zaslúži aj po troch desaťročiach úctivo sňať klobúk z hlavy. Celkovo vzniklo 1410 kusov, niektoré z nich dokonca v Južnej Afrike. Väčšina však putovala za oceán.
Foto: BMW
Prvé M až v roku 1985
Po úspechu modelu 535i sa BMW rozhodlo pokračovať vo výrobe ultimatívnych pätiek. A keďže prvá generácia, vyrábaná od roku 1972, už mala čo-to za sebou, prvé skutočné BMW M5 sa zrodilo až na základe druhej generácie. A bola to poriadna šupa. Model, predstavený verejnosti na Amsterdamskom autosalóne v roku 1985, poháňal totiž motor odvodený z legendárneho BMW M1, vyvíjaného v spolupráci s talianskym Lamborghini. Výkon šesťvalca, už so 4-ventilovou technikou, sa vyšplhal na vtedy nepredstaviteľných 210 kW. To znamenalo šprint na stovku za 6,2 sekundy. Americké verzie s katalyzátorom sa však museli uspokojiť so stratou 20 kilowattov. I tak bola M5 spoľahlivo najrýchlejším sedanom na svete.
Foto: BMW
Výrobu áut mala na starosti divízia BMW Motorsport GmbH. Komické bolo, že sídlila na Daimlerstrasse, ulici pomenovanej podľa Gottlieba Daimlera, vynálezcu spaľovacieho motora a jedného zo zakladateľov automobilky Mercedes, úhlavného nepriateľa BMW. Tu postavili aj jubilejný exemplár s poradovým číslom 1000.
Foto: BMW
Dvojka zase rýchlejšia
Druhá generácia BMW M5 sa objavila v roku 1989 a neostala nič dlžná povesti najrýchlejšieho sériového sedanu planéty. Aj napriek trojcestnému katalyzátoru, ktorý nemohli v Mníchove obísť z dôvodu sprísňujúcej sa emisnej legislatívy, vzrástol výkon šesťvalca s objemom 3535 na 232 kW. Jeden kilometer s pevným štartom zvládol tento „dragster“ za 26 sekúnd. Smädný motor mal však aj poriadny apetít. V meste si vypýtal minimálne osemnásť litrov, a tak nie div, že najrýchlejšia päťka dostala 90-litrovú nádrž. Mala tiež moderný systém ABS a automatickú reguláciu svetlej výšky.
Foto: BMW
Vozidlá sa vyrábali stále z veľkej časti ručne. Montáž jedného kusa upraveného zo sériového BMW 535i tak trvala približne dva týždne. Z imidžových dôvodov sa „manufaktúra“ presťahovala z Daimlerstrasse do Garchinu. Tu pokračovala až do roku 1995, no od roku 1992, keď sa na M5 začal doťahovať konkurenčný Mercedes E AMG, sa pod kapotu dostal ešte silnejší 6-valec 3.8i s výkonom 250 kW, kombinovaný so 6-stupňovou prevodovkou. Maximálnu rýchlosť krotil po prvýkrát obmedzovač rýchlosti, ktorý pri 250 km/h zastavil dodávku paliva.
Foto: BMW
V roku 1989 bol dokonca na spadnutie kabriolet BMW M5. Týždeň pred oficiálnou svetovou premiérou na autosalóne v Ženeve však BMW celý projekt zmietlo zo stola za doteraz nevyjasnených okolností.
Foto: BMW
Do tretice osem valcov
Tretia generácia M5 z roku 1998 znamenala obrovský skok vpred. Veď si na ňu aj museli fanúšikovia počkať tri roky od uvedenia vtedy aktuálnej generácie päťky. Pod kapotou sa objavil prvýkrát 8-valec s objemom piatich litrov. Navyše pribudlo časovanie ventilov Double VANOS. Výkon sa vyšplhal na neskutočných 400 koní (294 kW), ktoré si dokázali poradiť so stále narastajúcou hmotnosťou. V hre bolo totiž už okolo 1750 kilogramov, teda takmer o 300 viac, než malo prvé BMW M5. Táto raketa podliezla pri zrýchlení na stovku hranicu šiestich sekúnd. Potrebovala ich len 5,3, kým Mercedes E55 AMG o štyri desatiny viac. Na prianie bolo možné deaktivovať obmedzovač rýchlosti, takže maximálka sa vyšplhala takmer k rýchlosti 300 km/h.
Foto: BMW
Manufaktúrna výroba bola tiež minulosťou. Flexibilita výrobnej linky v Dingolfingu umožnila montovať „em-päťky“ spolu s bežnými verziami. Za päť rokov ich tak vyrobili celkovo 35 000 kusov. Zámer ponúknuť aj kombi sa skončil podobne ako osud kabrioletu. Hoci už v Mníchove testovali viacero prototypov, na montážne linky sa nikdy nedostal.
Foto: BMW
Na záver až 500 koní
Ak si niekto myslel, že tretia generácia predstavovala vrchol kondície a možností pre auto určené do bežnej premávky, bol to omyl. Štvrtá generácia z roku 2004 urobila totiž z trojky len nevinného baránka a pokorila ďalšie dovtedy nemysliteľné rekordy. Jej desaťvalec, využívajúci technológiu motorov F1 pre stajňu Williams, dával z piatich litrov presných 507 koní (373 kW). Tie posielal na zadné kolesá cez 7-stupňovú sekvenčnú prevodovku SMG Drivelogic s jedenástimi režimami. K akcelerácii na stovku akceleruje táto šelma za pomoci funkcie Launch control 4,8 sekundy. Je to bezpochyby tá najrýchlejšia M-päťka všetkých čias. No asi nie na dlho.
Foto: BMW
Už dnes sa horúčkovito pracuje na piatej generácii a niet najmenších pochybností, že bude ľahšia a výkonnejšia. Skalní priaznivci atmosférických motorov budú však napriek tomu asi mierne sklamaní. Emisie totiž nepustia, a tak sa bude musieť M5 rozlúčiť s monštróznym 10-valcom. Jeho miesto zastúpi menší 8-valec, podporovaný dvojicou turbodúchadiel. Ale to sme už vlastne v budúcnosti, ktorá sa stane realitou najskôr o rok.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda