Lada bola už krátko po svojom vzniku najmodernejšou a najvyspelejšou automobilkou v ZSSR. Práve táto skutočnosť bola rozhodujúcim faktorom, ktorý spôsobil, že jej autá používali nielen štandardné štátne úrady, ale aj tajná polícia a jej podriadené bezpečnostné zložky. KGB vyžadovalo dominanciu aj na cestách, preto jedného dňa prišla do Lady požiadavka na vývoj špeciálnych výkonnejších verzií, ktoré by sa na pohľad tvárili ako bežné autá. V roku 1974 bola pre tento účel v automobilke Lada zriadená špeciálna konštrukčná kancelária (RPD – Rotary Piston Engine), ktorej hlavnou úlohou sa čoskoro stal vývoj rotačného spaľovacieho motora.

Prvým produktom RPD bol rotačný motor s označením VAZ 311, ktorý v Togliatti zabudovali do štandardnej Lady VAZ 2101 (niekoľko kusov aj do karosérie VAZ 21011). Kompaktné rozmery jednorotorového motora umožnili jeho montáž medzi podbehy predných kolies bez výraznejších úprav motorového priestoru. Vznikol tak prvý typ VAZ 21018. Jeho rotačný motor mal objem 0,654 l a dosahoval max. výkon 51 kW/6000 min-1 (štandardný VAZ 2101 mal objem 1,2 l a výkon 44 kW/5600 min-1). V porovnaní s „bežnou“ Ladou nepredstavoval výkon nového motora veľký skok, ale bol ľahší (čo zlepšilo manévrovacie schopnosti auta) a vo vyšších otáčkach mal viac sily a ochoty. VAZ 21018 ostal vo výrobe do roku 1978.

V roku 1978 sa do malosériovej výroby dostal nový rotačný agregát VAZ 411. Mal dva rotory a výkon až 85 kW (115 k), čo bolo reakciou na kritiku tajných služieb na nízky výkon VAZ 21018. S motorom VAZ 411 dostali Lady označenie VAZ 21019 a ich akcelerácia a max. rýchlosť začali na uliciach vyvolávať žiadaný rešpekt. Ich nevýhodou bola len obrovská spotreba, čo najmä v meste podstatne znižovalo dojazd áut. S cenami za pohonné hmoty si však nikto hlavu nelámal. VAZ 21019 sa vyrábal ďalšie dva roky.

Porovnanie – občan vs. KGB | |||
Model | VAZ 2101 | VAZ 21018 | VAZ 21019 |
Motor | VAZ 1.2 R4 | VAZ 311 | VAZ 411 |
Zdvihový objem (cm3) | 1198 | 654 | 2×654 |
Max. výkon (kW/min-1) | 44/5600 | 51/6000 | 85/5700 |
Krút. moment (Nm/min-1) | 87/3400 | 97/3700 | 140/3700 |
0–100 km/h (s) | 22 | 16 | 14 |
Max. rýchlosť (km/h) | 140 | 160 | 175 |
Priem. spotreba (l/100 km) | 8,8 | 12,8 | 14,5 |
Výkonnejšia verzia (VAZ 411) však bojovala s jednou podstatnou prekážkou. Rotačný motor VAZ 411 potreboval kvalitný benzín s vysokým oktánovým číslom. Na konci sedemdesiatych rokov bol však na čerpacích staniciach v ZSSR štandardom benzín s oktánovým číslom 93. Konštruktéri motora preto museli svoje dielo upraviť tak, aby bolo schopné spaľovať aj toto palivo. Navyše museli celý agregát (vrátane elektropríslušenstva a zapaľovania) postaviť tak, aby bol schopný naštartovať aj pri teplotách –25 °C. Veru, nemali to ľahké.
Wankel dostali aj posledné „hranaté“ Lady
Spustenie sériovej výroby modelu VAZ 2105 automaticky znamenalo aj jeho úpravu pre bezpečnostné služby. Už v roku 1980 preto z dielní špeciálnej konštrukčnej kancelárie vyšiel upravený VAZ 21059, ktorý dostal pod kapotu známy motor VAZ 411 (tentoraz však s označením „M“) s výkonom zvýšeným na 88 kW (120 k). S ním sa dokázala Lada dostať na 100 km/h za veľmi slušných 10 s a dosiahla max. rýchlosť 180 km/h. Výrobca jej udával priemernú spotrebu dokonca len 9 l/100 km. Aby bol aj pri plnom nasadení zabezpečený potrebný dojazd, VAZ 21059 už disponoval ďalšou prídavnou palivovou nádržou.

V roku 1982 prišiel na scénu VAZ 21079 (s karosériou luxusnej Lady VAZ 2107). Predstavoval ďalší evolučný stupeň upravených modelov Lada a okrem prestížnejšej karosérie s dôrazom na pohodlie posádky priniesol motor VAZ 411 vyladený na 96 kW (130 k). Novinkou bolo použitie päťstupňovej manuálnej prevodovky (dovtedy len 4-stupňové „skrine“). Max. rýchlosť ani zrýchlenie sa oproti VAZ 21059 nezmenili.

Niekoľko exemplárov VAZ 21059 aj VAZ 21079 dostalo pod kapotu motor VAZ 413–2 s výkonom až 103 kW/6000 min-1. S ním auto na 100 km/h zrýchľovalo o sekundu rýchlejšie (9 s) a rozbehlo sa na 185 km/h. Pri zohľadnení aerodynamiky ich hranatých karosérií je to úctyhodná rýchlosť. Tieto motory boli primárne vyvíjané pre použitie vo Volgách GAZ 3102. Niekoľko upravených GAZ-ov skutočne aj vzniklo.

V súvislosti s veľkou rýchlosťou „hranatých“ modelov musela konštrukčná kancelária riešiť jeden zaujímavý problém. Modely VAZ 2105 a VAZ 2107 už boli vybavené vonkajšími spätnými zrkadlami nastaviteľnými z vnútra interiéru. Ich mechanizmus nastavovania sa však časom „vychodil“ a pri rýchlostiach nad 150 km/h (niekedy aj nižších) sa zrkadlá samovoľne priklápali ku karosérii. Konštruktéri preto museli prepracovať ich uchytenie do stĺpikov predných dverí.
Tajnej službe sa nevyhla ani Samara
S rotačnými motormi si Lada nedala pokoj ani v časoch nástupu Samary (1984). Pre bezpečnostné zložky boli k dispozícii troj, štvor aj päťdverové Samary (VAZ 2108–91, VAZ 2109–91, VAZ 21099–91), ktoré sa mohli pýšiť úplne novým dvojrotorovým agregátom VAZ 415 vyladeným na 103 kW/6000 min-1. (nemýliť si s rovnako výkonnými motormi VAZ 413–2 v Ladách so zadným náhonom).Motor dosahoval krútiaci moment 186 Nm pri 4500 min-1 a Samaru dokázal rozbehnúť na 200 km/h (sedan na 210 km/h). Vďaka hmotnosti okolo 1100 kg sa dokázala upravená Samara rozbehnúť na 100 km/h za 8 s, čo jej zabezpečovalo potrebný rešpekt aj časoch, keď sa začali moskovské ulice zapĺňať prvými prepychovými BMW a Mercedesmi. Pre úplnosť, motor VAZ 415 mal suchú hmotnosť 113 kg, zatiaľ čo predchádzajúci VAZ 413–2 rovných 136 kg.

Ešte zaujímavejšie však boli verzie vybavené motorom VAZ 415-I naladeným až na 132 kW (180 k). Presné technické údaje týchto verzií však automobilka z nezistených dôvodov nezverejňovala.

V službách tajnej polície
Rotačný motor je už vo svojom princípe citlivé zariadenie, v službách tajnej polície (navyše ruskej) bola jeho životnosť logicky značne obmedzená. Niektoré zdroje uvádzajú, že samotná automobilka udávala životnosť prvých rotačných agregátov len 30 000 km (podľa jazdného štýlu niekedy aj menej). Pri zohľadnení náročnosti služby sa dá tento údaj pokladať za vierohodný. Vývoj dnešných rotačných agregátov poskočil natoľko, že do prvej generálnej opravy údajne bez problémov najazdia aj viac ako 100 000 km.

S rotačným motorom treba vedieť jazdiť
Špeciálne jednotky sa museli s upravenými Ladami učiť jazdiť. Rotačný motor má totiž tú zákernú vlastnosť, že v nízkych otáčkach neťahá. Jednoducho stratí výkon a ak ho vodič pri rozjazde poriadne „nepostrčí“ plynovým pedálom, veľmi jednoducho zdochne. Ak by sa to stalo pri rozjazde na križovatke, alebo pri prenasledovaní, nebolo by to pre členov tajnej služby v akcii veľmi lichotivé. Ak sa však vodiči naučili s Ladami jazdiť, dokázali byť aj v mestskej premávke prekvapujúco rýchli. Na prvý pohľad nelogické inštalovanie Wankelovho motora do zastaranej Lady s tuhou zadnou nápravou malo svoj dôvod. Odolná konštrukcia a výdrž podvozku (spolu s vyššou svetlou výškou) umožňovalo prenasledovanie aj mimo ciest. Zjazd po schodoch, naučené preskakovanie obrubníkov a rýchla jazda po poľných cestách boli disciplíny, vďaka ktorým sa Lada dokázala priblížiť aj zdanlivo výkonnejším a modernejším autám na sofistikovaných, no subtílnych podvozkoch. Samotní Rusi tvrdia, že nie je dôležité, čo auto vydrží, ale ako dlho to vydrží.
„Rotačné“ Lady stále vo výrobe
Podľa dostupných oficiálnych informácií automobilka Lada vo vývoji a samotnej výrobe Wankelových motorov stále pokračuje. Úplná pravda samozrejme ostane neodhalená, ale na vyhlásení, že ročne na špeciálnych linkách v Togliatti zmontujú približne 100 ks, niečo určite bude. Špeciálne zložky tieto Lady stále využívajú. Zatiaľ poslednými modelmi s dvojrotorovými motormi VAZ 415 sú Lady 2110 a 2115.

Posledné evolúcie VAZ-415 sa Rusom dokonca podarilo vyladiť až na 151 kW (206 k) a 176 kW (240 k). Výkonom 176 kW (240 k) sa môže pochváliť aj trojrotorový motor VAZ 426, ten je však určený výhradne pre letecký priemysel.