Hovorí sa, že keď Henry Ford uvidel po prvý raz Alfu Romeo, úctivo sňal z hlavy klobúk, a keď sa Enzovi Ferrarimu podarilo na pretekárskej trati pokoriť vozy z rodiny „hada“, plakal ako malé dieťa.
Všetko sa začalo francúzskymi autami
Spoločnosť Darracq Italia, z ktorej sa neskôr stala A.L.F.A, založil v roku 1907 milánsky aristokrat Ugo Stella. Išlo o partnerskú spoločnosť francúzskej automobilky Darracq, ktorá mala filiálky aj v Anglicku a Nemecku. Darracq však nerátal s národnou hrdosťou Talianov, ktorí nemali o licenčné francúzske autá záujem a spoločnosť sa dostala do konkurzu.
Po skončení výroby sa Stella presťahoval z Neapola do prázdnej továrne na predmestí Milána. Spoločnosť sa premenovala na ALFA (Anonima Lombarda Fabbrica Automobili), čo znamená čosi ako automobilová továreň Lombard, verejná spoločnosť. Prvé auto, ktoré nieslo tento názov, bol model 24 HP so 4-litrovým motorom, ktorý dosahoval rýchlosť až 100 km/h. Jeho šéfkonštruktérom bol už vtedy známy Giuseppe Merosi, ktorý predtým pracoval pre Fiat a Auto Bianchi. Neskôr navrhol aj ďalšie modely s výkonom až do 60 koní.
Foto: Alfa Romeo
Alfa hneď od počiatku vstúpila do automobilového športu. Už v roku 1911 sa zúčastnila na prestížnej Targa Florio. Na pretekoch sa firme darilo, zlá finančná situácia ju však priviedla pod správu banky.
Na začiatku prvej svetovej vojny bola výroba Alfy zastavená a v roku 1916 ju odkúpil neapolský podnikateľ Nicola Romea. Samozrejme, prednosť dostala vojenská výroba. Po skončení vojny preberá Romeo nad Alfou úplnú kontrolu a obnovuje aj výrobu áut.
Značka pre vyvolených
Prvým povojnový modelom bolo Torpedo a nieslo už nový názov Alfa Romeo. Giuseppe Merossi konštruuje ďalšie modely až do roku 1923, keď ho nahradí legendárny inžinier Vittorio Jano. Prejsť z Fiatu do Alfy Romeo ho vtedy presvedčil mladučký Enzo Ferrari, vtedajší jazdec Alfy. Hneď jeho prvé dielo, vozidlo P2 Grand Prix vyhralo v roku 1925 svetový pohár. V tom čase produkuje Alfa asi tisíc kusov automobilov ročne, prevažne luxusných 6-valcových modelov G1 a RL. Stále však prebieha aj výroba leteckých motorov.
Foto: Alfa Romeo
V roku 1928 opúšťa Alfu Nicola Romeo a spoločnosť sa po skončení kontraktov s talianskou armádou ocitá pred krachom. Zachraňuje ju talianska vláda, ktorá získava nad automobilkou kontrolu. Najslávnejším modelom na prelome desaťročí je legendárny roadster Alfa 6C 1750. Športové aktivity preberá Enzo Ferrari, ktorý v roku 1929 zakladá samostatnú športovú divíziu Scuderia Ferrari.
Foto: Alfa Romeo
V tridsiatych rokoch sa z Alfy stáva výkladná skriňa Mussoliniho Talianska. Vyrába výkonné šasi pre zákazkové vozidlá karosované spoločnosťami Pinin Farina, Bertone či Zagato. Skutočným skvostom z tohto obdobia je nádherný kabriolet Alfa 2900B Typ 35 alebo 6C 2500, ktoré dosahovali rýchlosť až 200 km/h.
Modla pre karosárov
Počas druhej svetovej vojny fabriku niekoľkokrát bombardovali. Výrobu obnovili až v roku 1946. Prvým povojnovým modelom bola predvojnová Alfa 6C 2500 s motorom vyladeným až na 145 koní a vo výrobe zostala až do roku 1952 pod názvom Sport Freccia d´Ordo. Prvým skutočným sériovým a od základu novým modelom Alfy sa však stal až sedan Alfa 1900 so samonosnou karosériou a motorom s rozvodom 2×OHC, konštruovaný leteckým inžinierom Orazziom Sattom. Z neho vzniklo aj slávne kupé Sprint. Na jeho spevnenom šasi sa objavili aj kreácie od karosární Pinin Farina, Zagato, Ghia, Vignale či slávne aerodynamické verzie BAT5, BAT7 a BAT9 (Berlinetta Aerodynamica Tecnica) od Bertoneho.
Foto: Alfa Romeo
V prvej povojnovej veľkej cene v roku 1950 vyhrali jazdci Alfy s typom 58 všetkých jedenásť pretekov. Giuseppe Farina sa stal majstrom sveta pred tímovými kolegami Fangiom a Fagiolim.
V päťdesiatych rokoch nástup „ľudových“ Álf
Keďže model 1900 bol pre chudobné Taliansko stále pridrahý, Alfa rozšírila v roku 1954 ponuku nadol dnes už legendárnou Giuliettou. Bol to menší a lacnejší model, ale výkonom a jazdnými vlastnosťami nemal premožiteľa. Kupé verziu Spirit vyrábal priamo Bertone a Spider Pinin Farina. Podľa motorizácie jazdili Giulietty od 160 až do 200 km/h. V šesťdesiatych rokoch sa stala nosným modelom značky Giulia, nástupkyňa Giulietty. Aj tá sa vyrábala v troch karosárskych vyhotoveniach. Zlatým klincom sa však stala Giulia Spider Duetto od Bertoneho, predstavená v roku 1966. Vyrábala sa neuveriteľných 27 rokov až do roku 1993.
Foto: Alfa Romeo
V roku 1971 prichádza šok v podobe modelu AlfaSud, ktorý začal schádzať z výrobných liniek nového závodu na juhu Talianska a mal opäť rozšíriť ponuku smerom nadol. Karosérie typu liftback od Giugiara, zakladateľa Italdesignu, motor boxer a predný náhon boli pre Alfu absolútne netypické. Alfasud sa síce stal úspešným autom, ale bojoval s nízkou kvalitou. Nová fabrika, projektovaná na výrobu tisíc áut denne, vyrábala s problémami necelých tristo, aj to s mizerným dielenským spracovaním. Dôvodom bol výpadky zmien a nekvalitná práca zamestnancov v dovtedy agrárnom južnom Taliansku.
Foto: Alfa Romeo
Alfa to z časti vykompenzovala príchodom drahšieho modelu Alfetta GT, ktorý bol od začiatku konštruovaný s cieľom najlepších jazdných vlastností. Sedan situovaný medzi modelmi 1900 a 2000 dostal do vienka usporiadanie Transaxle s motorom vpredu a prevodovkou vzadu, jednoducho perfektné rozloženie hmotnosti.
Foto: Alfa Romeo
Kríza za krízou
V tom čase sa však už prejavovali dôsledky ropnej krízy. Alfa na ňu nebola pripravená. Ročne vyrábala len 100-tisíc áut s rôznorodou konštrukciou. S rôznymi motormi, štvorvalcami, boxermi, šesťvalcami, osemvalcami, predným i zadným náhonom s klasickým usporiadaním aj usporiadaním Transaxle. Navyše sa naplno prejavili problémy s hrdzavejúcim a nekvalitným hatchbackom Alfasud. Alfa preto prešla veľkou reorganizáciou, stiahla sa na čas zo športových podujatí a predstavila aj naftové modely Giulia Diesel a Alfetta TD.
Foto: Alfa Romeo
Výsledkom omladenia modelovej ponuky v osemdesiatych rokoch bola Alfa Nara, vyvinutá s Nissanom, Alfa 33, Alfa 75 ako nástupca Giulietty, nástupca Alfetty, Alfa 90 a od základu nová vlajková loď 164 s nádhernou karosériou Pininfarina. Proti tradícii Alfy dostala predný náhon a naprieč uložené motory, čo bola daň za spoločný vývoj s Fiatom, Lanciou a Saabom. Alfa prišla zo štvorčiat (Alfa 164, Saab 9000, Lancia Thema a Fiat Croma) ako posledná až po tom, čo doladila tento model do dokonalosti. Ani to však nepomohlo Alfe k čiernym číslam a zo štátom kontrolovaného holdingu prešla v roku 1987, po rokovaní s Nissanom, General Motors či Fordom, pod krídla talianskeho koncernu Fiat.
Foto: Alfa Romeo
Dobrý koniec
Od tohto momentu mali Alfy stále viac spoločného s Fiatom. Tak napríklad sedan model 155 využíval platformu Fiatu Tempra a Lancie Dedra. Podobne to bolo s modelmi 145 a 146. Legendárny Spider nahradila v roku 1994 Alfa GTV a GTV Spider, taktiež s predným náhonom. Krv v žilách automobilky však rozprúdil až nádherný a úspešný sedan 156, nástupca 155, ktorý priniesol Alfe v roku 1998 nielen titul Auta roka, ale aj novodobú prosperitu.
Foto: Alfa Romeo
Dnes vyrába Alfa celkom šesť modelových radov vrátane fascinujúceho superšportu 8C Competizione, novučičkej Giulietty, ktorá sa vracia po 25 rokoch, a najmenšej Alfy všetkých čias, modelu MiTo, postavenom na platforme Fiatu Grade Punto.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda