Nenápadný Mercedes-Benz 500 E v skutočnosti vyrábalo Porsche

Pred dvadsiatimi rokmi zažívali nemecké prémiové automobilky zaujímavé obdobie. Mali svoje starosti, no napriek neistej budúcnosti výrobcovia nenaháňali zisky za každú cenu, zo zákazníkov nerobili „pokusných králikov“ pre neotestované technológie a namiesto vymýšľania nových segmentov investovali veľké peniaze do skutočnej kvality. Každý sa sústreďoval na to, v čom bol dobrý a hoci na to niektoré automobilky neskôr takmer doplatili, Mercedes prežíval krásne časy. Vyrábal najkvalitnejšie autá v celej svoje histórii (vrátane dneška) a potichu si budoval imidž výrobcu najodolnejších taxíkov na svete. A šlo mu to výborne. Až tak dobre, že niekto z vývojového oddelenia mal čas na hlúposti a dostal ambiciózny nápad posunúť model W124 o kúsok ďalej. Presnejšie o poriadny kus ďalej, mimo dohľadu bežných šesťvalcových verzií. Ústrednou myšlienkou bolo vyrobiť šialený sedan, ktorý by na ceste nevzbudzoval rozruch, no svojimi dobre ukrytými schopnosťami by dokázal zaskočiť akékoľvek naleštené GT v okolí. Písal sa rok 1990.

Mercedes-Benz 500E Jeho zbraňou bola nenápadnosť.

Zmeniť pokojnú povahu základného modelu si však vyžadovalo tvrdú ruku. Úpravy museli byť zásadné, tak zásadné, že na to Mercedes sám nestačil. O pomoc požiadal Porsche. Jeho inžinieri sa zavreli so šesťvalcovou verziou W124 na pár dní do garáže, aby vytvorili monštrum, z ktorého padnú v Štuttgardte na zadok. Pod dlhú prednú kapotu namontovali celohliníkový benzínový motor 5.0 V8 s výkonom 240 kW (326 k) a krútiacim momentom 480 Nm. Pred dvadsiatimi rokmi ste týmito hodnotami dokázali akceleráciou z križovatky zastaviť rotáciu Zeme. Karoséria dostala výstuhy, masívnejší stredový tunel, prepracované zavesenie so zadnou elastokinematickou nápravou, širší rozchod a kabínu plnú kože a elektromotorov.

Foto: Mercedes-Benz

Mercedes-Benz 500E Odklony kolies prezrádzajú prevýchovu u Porsche.

V Züffenhausene sa zaoberali aj detailmi, ktoré by dnes zaváňali nebezpečne vysokými nákladmi. Taxikárske W124 vozili na zadných sedadlách zhýčkaných zákazníkov a ani pri svižnej jazde neboli nútené siahnuť na dno svojich možností. 500 E však dostal tvrdú prevýchovu v Porsche, kde mu vymyli mozog a pichli do žíl nové DNA. Nesmel byť nedotáčavý a presným vyvážením musel deklarovať svoje schopnosti v každej rýchlej zákrute. Nutne preto potreboval lepšie rozloženie hmotnosti. Akumulátor putoval spod motorovej kapoty za zadné koleso a na druhej strane batožinového priestoru pribudlo protizávažie. Nie, žiadny nový odkladací priestor, ale masívny kus železa, ktorý dorovnal hmotnosť akumulátora oproti. Výsledkom bol pomer 53:47, ktorý sa po obsadení kabíny pasažiermi dorovnal na 50:50. Logické a geniálne jednoduché.

Foto: Mercedes-Benz

Mercedes-Benz 500E Takto vyzerala pôvodná verzia 500 E z roku 1991.

Celý výkon prenášala na cestu štvorstupňová automatická prevodovka, pri akcelerácii ste však nikdy nedokázali dostať z motora maximum. Mercedes vás tak chránil pred vlastnou hlúposťou a neodolateľnou túžbou nechať za sebou dlhé čierne pásy gumy. Okrem protipreklzového systému sa o to starala aj prevodovka, ktorá na akceleráciu štandardne používala dvojku. Hydrodynamický menič sa postaral o plynulé pohnutie z miesta a dlhá dvojka dovolila autu zrýchľovať bez preradenia na vyšší stupeň až nad 100 km/h. Keď ste tvrdohlavo trvali na svojom a túžili ste po lámaní krčných stavcov, museli ste prevodovku požiadať o prvý stupeň úplným stlačením plynového pedálu až na podlahu a tam prekonať tlakom nohy tlačidlo pod pedálom. Až to bolo pre prevodovku jasným signálom, že ste prišli o posledné zvyšky rozumu.

Foto: Mercedes-Benz

Mercedes-Benz 500E Rok 1993 priniesol mierne štylistické zmeny a označenie E 500.

Úprava (výroba) každého Mercedesu trvala 18 dní, čo znamenalo extrémne náklady na výrobu a obmedzenie dennej produkcie približne na 15 kusov. Aj tak to bol úspech. Napriek vysokej cene (v roku 1990 asi 2,5 mil. Kčs) spôsobovala výroba tohto auta ekonómom Mercedesu nepokojné noci a viac ako na zisk sa tu hralo na dvíhanie prestíže. V dnešnej dobe nemožné. Vo výrobe sa udržal v rokoch 1991 až 1995.

Brzdil, až sa z neho parilo

Jedinou vecou, ktorú Porsche trochu podcenilo boli brzdy. Možno nepredpokladali, že sa vodiči za volantom 500 E tak odviažu, ale pôvodné brzdy (predné z R129 500 SL a zadné z C/A 124 300 C­E) tejto beštii nestačili. Prvé tri roky s tým však nikto nič neurobil, takže nebolo problémom identifikovať 500 E na diaľku pomocou modrých oblakov dymu od brzdových strmeňov. Až v roku 1993 mu namontovali brzdy z dvanásťvalca SL 600 a bolo po probléme.

Drahá zábava

Bol úžasný, ale jeho vlastníctvo zaváňalo nebezpečne vysokými výdavkami na servis. Nešlo o spoľahlivosť, tej mal Mercedes na rozdávanie, jeho zákernosť tkvela vo vysokej spotrebe bežného spotrebného materiálu. Pneumatiky vás ročne stáli viac ako si vedel majiteľ klasickej W124 vôbec predstaviť a rovnako drahé bolo všetko, čo súviselo s jeho výnimočnou povahou. Problémy občas robila aj multiplexná elektrická sieť so zbernicou CAN bus (vtedy horúca novinka) a systém samočinnej regulácie svetlej výšky. Snáď kvôli ochrane pneumatík a zdravia posádky malo toto auto až do roku 1994 nevypínateľný protipreklzový systém. Svoje schopnosti dovtedy nedal silný motor nikdy najavo a každá snaha o driftovanie skončila razantným zásahom nekompromisnej elektroniky. Niekoľko vodičov objavilo recept, pri ktorom prudko trhli volantom, pridali plyn a nedali na pár sekúnd ASR šancu zasiahnuť. K nenútenému charakteru 500 E sa však toto rebelské správanie akosi nehodilo.

Foto: Mercedes-Benz

Mercedes-Benz 500E Dnes je E 500 (aj 500 E) nedostatkovým tovarom.

Mercedes 500 E dnes výborne reprezentuje dobu, v ktorej vznikol. Priority automobiliek a ich vývojových oddelení boli pred dvadsiatimi rokmi niekde úplne inde a hoci sú súčasné verzie AMG ešte výkonnejšie, chýba im výnimočnosť, ktorá z 500 E doslova odkvapkávala.

.