Číňania už dávnejšie šokovali svet víziou autobusu, ktorý by bol široký ako dvojprúdová cesta či diaľnica a taký vysoký, že by pod ním mohli jazdiť autá. Malo by to viacero výhod. Takýto autobus by nezaberal miesto, bol by imúnny voči dopravným zápcham, nevytváral by ich a navyše mohol využiť už existujúcu infraštruktúru. Za projektom „obkročného autobusu“ s názvom TEB (Transport Elevated Bus) stojí inžinier Song Youhou. A verí mu, pretože budovanie takýchto liniek verejnej dopravy by bolo neporovnateľne lacnejšie ako výstavba nadzemných dráh, nehovoriac o metre. V porovnaní s ním by išlo len o 16 % nákladov.
Systém síce pôsobí dosť futuristicky, ale Číňania ukázali, že môže fungovať. V extrémne krátkom čase, približne za štyri mesiace od predstavenia projektu v Pekingu, postavili prvý funkčný prototyp. A hoci mu hovoria autobus, bližšie má skôr k električke alebo trolejbusu. Energiu totiž čerpá z trolejového vedenia a jazdí v akýchsi koľajniciach, aj keď na klasických pneumatikách obutých na šestnástich kolesách. Rozmery sú priam gigantické. Autobus má šírku 7,8 metra, dĺžku 22 metrov a na výšku 4,8 metra. Stále by sa však zmestil pod väčšinu súčasných mostov, keďže je to len o málo viac, než majú napríklad poschodové autobusy.
Najväčšou zaujímavosťou je však výška podlahy kabíny, ktorá je od asfaltu vzdialená dva metre. Pod TEB-om by tak mohla premávať väčšina normálnych áut. Navyše by nebrzdil premávku ani počas státia na zastávkach. A ak by potreboval premávku z nejakého dôvodu tento kolos predsa len zastaviť, má na svojich širokých nohách semafory. Do prototypu, ktorý absolvoval prvú skúšobnú jazdu, na dráhe dlhej 300 metrov, sa zmestí 300 cestujúcich, ale Song Youhou má oveľa väčšie ambície. Predpokladá, že z TEB-u by bolo možné vytvárať súpravy, akési vlaky s dĺžkou až 60 metrov. Potom by v ňom mohlo cestovať až 1 400 ľudí. Predpokladá cestovnú rýchlosť 50 km/h.
Pochopiteľne, možná je aj väčšia dĺžka súpravy, problém by však nastal so zastávkami, ktoré by museli byť extrémne dlhé. I tak si TEB vyžiada vybudovanie vysokých nástupných ostrovčekov, keďže jeho dvere sú dva metre nad zemou. To by sa zvládnuť dalo, ako ukázal prvý úspešný test, ktorý prebehol v meste Čchin-chuang-tao aj s cestujúcimi. Otázne je skôr správanie tohto gigantu v zákrutách, keďže má extrémny rozchod kolies a tiež riziká v prípade, že dôjde predsa len ku kontaktu s autom vyšším ako dva metre. Na cestách, kde by TEB premával, by teda museli byť vylúčené z premávky niektoré typy vozidiel, napríklad autobusy či kamióny. Jedine ak by bol obkročný autobus ešte vyšší.
Zdá sa, že Číňania berú projekt aj napriek stále nezodpovedaným otázkam vážne. Ekonomické dôvody hovoria totiž jasnou rečou. Takže o pár rokov sa možno dočkajú niektoré čínske mestá prvých reálnych dráh TEB-u.