Foto: Petrolicious
Vzácne autá sa môžu nájsť kdekoľvek. V starých garážach, skladoch, šopách, v lesoch, ale v byte na prvom poschodí? Tak presne takýto nezvyčajný osud mal jeden exemplár Ferrari 250 GT Pininfarina, ktoré vyrábali v Maranelle v rokoch 1958 až 1962. Jeho majiteľ totiž usúdil, že garáž nie je pre jeho srdcový poklad príliš bezpečná. Žil v Hollywoode a podľa jeho slov nebola táto štvrť v tom čase synonymom bezpečnosti. Byt na prvom poschodí sa mu zdal ideálnym ukrytom. Veď ako ukradnúť auto z priestoru, kde nie sú garážové dvere a nevedie doň ani z neho žiadna cesta.
Foto: Petrolicious
Iste vám napadla otázka, ako sa tam potom mohlo vôbec dostať. Tak na to musel vlastník tohto auta snov vyrezať kus steny, ktorú zavesil na mohutné pánty. Auto potom vyviezol do bytu pomocou nájazdových rámp a následne stenu uzavrel. V tomto momente sa zastavil čas aj v živote nášho Ferrari. Písal sa rok 1985. Auto stálo bez kolies na podperách, aby nedošlo k deformácii pneumatík, a bolo zabezpečené aj proti zemetraseniu, ktoré je v Kalifornii pomaly častejším úkazom ako dážď. So svojím pokladom sa tento Američan s nikým nedelil. Vedela o ňom iba jeho manželka.
Foto: Petrolicious
O Ferrari bolo dobre postarané. Veď nie každý veterán má k dispozícii klimatizáciu, vlastný byt a navyše majiteľa, ktorý ho pravidelne navštevuje a s láskou renovuje a ešte vedie podrobnú dokumentáciu každého zásahu. Takto vznikol 13 centimetrov hrubý fascikel. Náš hrdina dal zrenovovať motor a nakúpil aj množstvo originálnych dielcov. Od každého mal blok, napríklad aj účtenku za silentbloky prevodovky z roku 1990. Trvalo to však všetko príliš dlho. Tak dlho, že medzičasom sa majiteľ Ferrari rozhodol ísť do dôchodku a svoj poklad predať.
Foto: Petrolicious
Dovtedy o aute nik nevedel, veď kto by hľadal Ferrari na prvom poschodí? Prvýkrát sa o akomsi aute v byte dozvedel až právnik majiteľa. A to od jeho manželky. Nebral to ale príliš vážne, no keď auto prvýkrát videl, pretože dostal na starosť rozpredať nejakú časť majetku svojho klienta, skoro mu padla sánka. Neváhal a auto kúpil osobne. Dostať ho z bytu však nebola žiadna prechádzka ružovou záhradou. Najprv musel vyrezať izoláciu, ktorá tesnila pôvodné špáry, a stenu opäť otvoriť. Auto zišlo dole opäť po rampe, ale bez bŕzd.
Foto: Petrolicious
Našťastie, celý úkon sa zaobišiel bez nehody. Ferrari 250 GT tak uvidelo denné svetlo po neuveriteľných 32 rokoch a prešlo prvých pár metrov po vlastnej osi. A čo s ním bude? Nový majiteľ už oslovil svojho známeho, experta na reštaurovanie veteránov. Ten zistí, čo na vzácnom Ferrari chýba a čo by stála renovácia. Aj napriek láskavej opatere pôvodného vlastníka mohli zub času či neprofesionálne zásahy zanechať na aute neblahé stopy.
„Uvidíme, ako sa bude vyvíjať trh. Ak dnes niečo zrenovujete na sto percent, veľa na tom nezarobíte,“ tvrdí šťastný právnik. „Navyše si myslím, že kým bude auto hotové, tak sa doň úplne zamilujem a nakoniec si ho nechám. Mám dojem, že to tak určite dopadne.“ To nie je zlý nápad. Prerobiť na ňom určite neprerobí. Veterány, zvlášť s logom vzpínajúceho sa žrebca, sú cenené čoraz viac. Je len málo pravdepodobné, že by sa objavili ďalšie podobné kusy, ktoré by stlačili cenu nadol. Takže pôjde skôr opačným smerom.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru