
Problémy s Wankelom neodradili
S Wankelom sa v šesťdesiatych spájal neuveriteľný entuziazmus. A podobne to bolo v Mazde. Technikov však potrápil viac, ako si mysleli. Najzávažnejším problémom bol výskyt chvenia na vnútorných stenách rotorovej komory. Inžinieri im začali hovoriť „nechty diabla“. Nech robili čokoľvek, objavili sa vždy po určitom čase prevádzky. Riešenie sa nakoniec našlo v použití špeciálneho materiálu z vysokopevnostného uhlíka a hliníka. Rotačný motor Mazdy bol tak na svete. Japonci navyše zmenili pôvodnú Wankelovu konštrukciu DKM a použili návrh Hannsa Dietera Paschkeho so stacionárnym blokom a excentrickým piestom.

Malo to svoje výhody. Pri opravách nebolo nutné rozobrať celý agregát. Nové revolučné srdce si však zaslúžilo aj revolučné auto. Pochopiteľne, Mazda ho mohla použiť v niektorom zo svojich sedanov, prednosť však dostalo nefalšované športové kupé. Automobilka z Hirošimy sa ním pochválila už v roku 1963 na autosalóne v Tokiu. Nieslo názov Mazda Cosmo Sport, ktorý ladil s vtedajším nadšením z dobývania vesmíru. Podobné asociácie vyvolalo aj samotné kupé, hoci vtedy išlo len o druhý prototyp s kódovým označením Project L402A s menším dvojrotorovým agregátom (8A) s objemom 2 × 399 ccm.

Do série mal ešte poriadne ďaleko. Ďalej, ako si Mazda myslela. Tretí debutoval o rok neskôr na tom istom mieste. Mesiac pred letnou olympiádou. V porovnaní s predchodcom mal už motor s objemom takmer jedného litra, označený ako 10A. Ten ostal aj finálnej Mazde Cosmo Sport. Podobne ako dizajn nádhernej karosérie s nízkym pontónom, prelismy na blatníkoch a malou kabínou s panoramatickým zadným oknom, pod ktorý sa podpísali Hejiji Kobashi a Kenichi Yamamoto. Zlé jazyky tvrdia, že ich inšpiráciou bol vtedy už slávny britský Jaguar E-Type. A pohľad na niektoré detaily, najmä tvar predných svetiel, to nevylučuje.
Hviezda salónu po náročných testoch
Od januára 1965 do apríla 1966 postavila Mazda 20 testovacích prototypov a ďalších šesťdesiat pre dílerov. Nasledovali náročné jazdné skúšky, počas ktorých prototypy najazdili 700 000 kilometrov pri nepretržitom plnom zaťažení. Mazda si potreboval byť istá spoľahlivosťou. Veď Wankel mal stále svoje muchy. Vysokú spotrebu oleja plynúcu z netesnosti hrotov piestov a kratšiu životnosť. To však Japoncov neodradilo. Výsledný produkt uzrel svetlo sveta v apríli roku 1967. Ako inak, opäť v Tokiu. A stal sa hneď hviezdou.

Výrobu prvej generácie s označením L10A spustili v Hirošime presne 30. mája 1967. Kupé 110S Cosmo Sport ste si nemohli nijako spliesť s konkurenčnou Toyotou 2000GT a navyše ukrývalo pod prednou kapotou malý zázrak. Dvojrotorový Wankel s objemom 2 × 491 ccm, porovnateľný s výkonom piestového motora s dvojnásobným objemom, dával aj vďaka štvorkomorovému karburátoru Hitachi 81 kW a krútiaci moment 131 Nm. K raritám patrili dve sviečky pre každý zo spaľovacích priestorov, ktoré urýchľovali zapálenie zmesi.

Dnes sa nám možno parametre Mazdy Cosmo Sport nezdajú zvlášť očarujúce, veď na druhej strane Pacifiku už vtedy vládli ohromné 8-valce, lenže Cosmo Sport malo váhu iba 940 kg, takže na stovku šprintovalo so 4-stupňovou prevodovkou, ktorá posielala hnaciu silu k zadným kolesám, za 8,7 sekundy a ručička jeho rýchlomeru sa zastavila až pri údaji 185 km/h. Hovoríme pritom o šesťdesiatych rokoch. Kilometer s pevným štartom pokorilo kupé za 16,4 sekundy. Na ceste ho držalo predné nezávislé zavesenie s výkyvnými ramenami v tvare písmena A a vzadu náprava De Dion.

Tá spájala výhody pevnej nápravy s konštantnou vzdialenosťou kolies a nezávislého zavesenia, pretože rozvodovka bola spojená s odpruženou karosériou. Zadné listové perá neboli v tom čase ešte retro. Predné odpruženie mali na starosti vinuté pružiny. Hydraulická brzdová sústava používala predné kotúčové a zadné bubnové brzdy. Výroba prebiehala prakticky ručne a napriek spontánnemu ohlasu na autosalóne a cene 1,40 mil. jenov (4 100 dolárov), ktorá bola nižšia ako cena Toyoty 2000GT, sa zákazníci príliš nehrnuli. Pritom si mohli užívať výhody nižšej cestnej dane, pretože tá bola odvodená z objemu motora a Cosmo Sport nepotrebovalo viac ako jeden liter.
Zmeny za pochodu a druhá generácia
Už v roku 1968, teda len rok po svetovej premiére, prišla Mazda s druhou generáciou L10B. Z liniek začala schádzať presne 13. júna. Cosmo Sport sa mohlo odvtedy pochváliť výkonnejšou verziou motora, ktorý dával až 96 kW, takže maximálka narástla aj vďaka 5-stupňovej prevodovke na 193 km/h a v disciplíne akcelerácia si japonské kupé polepšilo o šesť desatín sekundy (8,1 s). To však rozhodne neboli všetky zmeny. Mazda stvorila prakticky nové auto. To len dokladuje, že s prvou generáciu počítala oveľa skôr ako v roku 1967 a že na trh poslala model, o ktorom dobre vedela, že má svoje „chybičky“. Napríklad malú kabínu a nie práve presvedčivé jazdné vlastnosti.

Verzia L10B sa s nimi vyrovnala predĺžením rázvoru náprav. A nehovoríme o milimetroch. Pôvodná vzdialenosť náprav narástla z 2 200 až na 2 580 mm, teda o celých 38 cm! S tým sa zmenila aj dĺžka karosérie a dizajn. Mazda zväčšila prednú masku pod nárazníkom a po jej stranách sa objavili ďalšie dva sacie otvory. Pätnásťpalcové kolesá už konečne ukrývali brzdy s posilňovačom. Aby Mazda podporila predaj a zahnala obavy z nízkej životnosti Wankel, nasadila dva Cosmo Sporty v roku 1968 do zničujúceho 84-hodinového maratónu Marathon de la Route, ktorý sa jazdil na vtedy ešte kompletnom nemeckom Nurburgringu s dĺžkou neuveriteľných 28,3 km.

Za volant sa posadili Belgičania Leon Dernier, Yves Deprez a Jean-Pierre Ackermans. Do cieľa sa dostali po vyčerpávajúcom triapoldňovom krúžení ako štvrtí. Druhá posádka, ktorú tvorili japonskí jazdci Nobuo Koga, Yoshimi Katayama a Masami Katakura, musela preteky ukončiť predčasne, približne tri hodiny pred koncom. Našťastie nie z dôvodu poruchy motora. Praskla im zadná náprava. Česť Wankelu bola zachránená. A o to tu vlastne šlo. Lenže vytrvalostné preteky Cosmo Sportov na „severnej sľučke“ boli aj poslednými pretekmi športovej kariéry tohto neobyčajného kupé. Na žiadnom ďalšom zápolení sa už Mazda 110S nezúčastnila.
Dnes bez nástupcu
V tejto podobe vydržala na linkách do roku 1972. Aj keď výraz linky je príliš nadnesený. V skutočnosti totiž montovali v Hirošime len jedno jediné kupé denne. Takže šlo skôr o manufaktúru ako sériovú výrobu. Od roku 1967 vzniklo celkovo 1 519 exemplárov, z toho 343 z prvej generácie a 1 176 z druhej. Nebolo to teda veľké obchodné terno. V každom prípade však Cosmo Sport posilnilo imidž značky a dalo základ pre ďalšie, i keď už nie také ikonické generácie CD, HB a JC, ktoré predávala Mazda až do roku 1995. Stali sa z nich však korpulentné GT, ktoré celkom stratili čaro originálu. Zároveň sa Mazda 110S stala dušou ďalších Wankelových kupé RX až po RX-8, vyrábaných do roku 2012.

Dnes nemá Cosmo Sport nástupcu. Mazda síce doviedla vývoj Wankelovho motora takmer do dokonalosti, ale väz mu zlomili vysoké emisie a vysoká spotreba. Naposledy dala o ňom vedieť pred dvoma rokmi formou fascinujúceho konceptu kupé RX-Vision, ktoré skrývalo agregát Skyactiv-R, pričom práve písmeno R odkazovalo na jeho rotačnú povahu. Výroba sériovej verzie ostáva zatiaľ len v rovine zbožných želaní priaznivcov Mazdy. I tak klobúk dole. NSU stál totiž Wankel život a ostatné automobilky, ako napríklad Citroën, sa po obrovských stratách s rotačným motorom rozlúčili hneď na začiatku sedemdesiatych rokov.
O čo menej kusov Cosmo Sport vzniklo, o to cennejšie sú na zberateľskom trhu. Pri verziách z prvej vzácnejšej série L10A v dobrom stave sa môžete stretnúť s cenovkami vyššími než 100 000 eur.