Pozadu nezostávajú ani technologické firmy. Intel dal 15 miliárd dolárov za izraelského výrobcu senzorov a softvéru pre autá s autopilotmi Mobileye a Uber zaplatil 680 miliónov za stratup Otto. Nie je však vôbec isté, že skočiť po každom zvodnom startupe, ktorý sa objaví, je tou najlepšou cestou. Kvôli nákupu firmy Otto sa firma Uber dostala do súdneho sporu so spoločnosťou Google, ktorej Waymo ho obvinilo z krádeže obchodného tajomstva a technológie. A keď sa Ford pred pár dňami zbavil generálneho riaditeľa, odôvodnil to zaostávaním za GM práve v oblasti nových technológií.
To všetko až príliš pripomína éru dot-com, keď malí aj profesionálni investori tlačili peniaze do všetkého, čo bolo spojené s využívaním internetu. Spomeniete si ešte na Webvan, Pets.com a eToys? Vtedy veľké spoločnosti tiež cítili tlak, aby sa dostali do nových žiadaných sektorov. Time Warner vstúpil do svojej nešťastnej fúzie s AOL a Disney založil Go.com, čo ho nakoniec stálo 790 miliónov dolárov. Rupert Mudroch News Corp vynaložila 580 miliónov dolárov na MySpace v roku 2005 a AOL o tri roky neskôr kúpila Bebo za 850 miliónov. News Cirp neskôr napravila svoju chybu za 35 miliónov dolárov a zakladateľ Bebo ju kúpil späť za jeden milión.
Najsilnejšie dot-comy a sociálne siete, Amazon a Facebook, boli však dobrou investíciou. Aj tí, ktorí teraz vo sfére autonómneho riadenia stavili na víťazov, môžu byť odmenení podobne. Z niektorých „sexy“ investícií sa však časom stane najskôr brak. Investori by urobili lepšie, keby sa porozhliadli po praktickejšej oblasti, akou sú napríklad elektromobily, píše Financial Times. Podľa analýzy UBS sa náklady na vlastníctvo vozidiel s elektrickým pohonom vyrovnajú nafte a benzínu už budúci rok. Kúpna cena síce zostane vyššia, ale ich prevádzka bude lacnejšia. Skladajú sa totiž z menšieho počtu komponentov a nepotrebujú preto takú nákladnú údržbu. A nabiť batérie je lacnejšie, ako natankovať plnú nádrž.