404 S: Tento ruský stroj mal prežiť nukleárnu katastrofu. Slúžil 60 rokov!

Určili mu vojenské poslanie. No nakoniec slúžilo polárnym bádateľom. A tí si ho nevedeli vynachváliť. Toto 35-tonové ruské monštrum dokázalo totiž zdolať severný pól bez akejkoľvek podpory. Charkovčanka bola čosi ako obrovský polárny karavan.

18.11.2017 07:00
debata (108)
Transportér 404 S, prezývaný Charkovčanka, bol... Foto: CHTS
Charkovčanka 404 S - 1959 Transportér 404 S, prezývaný Charkovčanka, bol naozaj mohutný stroj. Konštruktéri použili ako základ predĺžený a rozšírený podvozok legendárneho tanku T-54.

Netrvalo dlho a po druhej svetovej vojne nastala tá studená. Rusi a Američania, bývalý spojenci proti fašistickej osi, odštartovali preteky v zbrojení. Svet sa ocitol v riziku nukleárnej katastrofy. Vzájomná rivalita dal vzniknúť nielen programom na dobýjanie vesmíru, ale aj neuveriteľným vojenským strojom. Jedným z nich je aj tento polárny „karavan“ Charkovčanka. Jeho príbeh sa začal písať v druhej polovici päťdesiatych rokov. A dôvody neboli nijako vznešené. Súperiace svetové veľmoci sa pokúšali o ovládnutie Arktídy.

Nie z mierových ani z vedeckých dôvodov. Jednoducho preto, že v tých časoch, keď sa ešte cez Atlantik či Pacifik nelietalo s takou ľahkosťou ako dnes, bola severná časť planéty skratkou k nepriateľovi. A tiež miestom, odkiaľ by mali zbraňové systémy, možno jadrové, najbližšie k tomu, aby dosiahli na územie protivníka. Lenže ak chcete budovať čosi pri teplotách okolo –70 stupňov Celzia, v krajine snehu a ľadu, potrebujete na dopravu viac ako len obyčajný „ratrak“. A kto iný by mal čosi také postaviť, ak nie ruské vojenské podniky ošľahané sibírskou zimou.

Polárny stroj bol plne sebestačný. Viezol si so... Foto: CHTS
Charkovčanka 404 S - 1959 Polárny stroj bol plne sebestačný. Viezol si so sebou 2 500 litrov nafty a elektrický generátor s výkonom 13 kW. A ďalšie litre paliva si ťahal v cisterne.

V roku 1957 tak dalo vedenie komunistického impéria príkaz Charkovskému traktorovému závodu vyvinúť a postaviť s využitím predchádzajúcich skúseností transportér, ktorý by dokázal bez nutnosti opustenia vozidla doraziť na severný pól a späť. Úloha mala byť vraj splnená do troch mesiacov. To bol naozaj šibeničný termín, najmä k v Rusku čas ani dnes nehrá veľkú rolu. Lenže ak ide o strategické ciele, či už vo vesmírnom, alebo vo vojenskom programe, tempo je zrazu celkom iné. Či sa to podarilo, presne nevieme, v každom prípade prvý prototyp 404 S bol hotový v priebehu roka 1958.

Kabína izolovaná ôsmimi vrstvami mala plochu až... Foto: CHTS
Charkovčanka 404 S - 1959 Kabína izolovaná ôsmimi vrstvami mala plochu až 24 štvorcových metrov a obsahovala jedáleň, spálňu, kuchynku, aj toaletu.

Napokon, konštruktéri nemuseli začínať od piky. K dispozícii mali delostrelecký ťahač AT-T, využívajúci podvozkovú techniku legendárneho tanku T-54. Lenže pre potreby „polárneho dobyvateľa“ musel byť základ predĺžený vrátane pásov. Tie boli tiež širšie, aby lepšie rozkladali hmotnosť tohto oceľového monštra a nezabárali sa do podkladu. Tiež zabezpečili lepšiu trakciu na snehu či ľade. Stroj, ktorý nemá dodnes obdobu, získal rýchlo prezývku Charkovčanka, podľa miesta svojho vzniku.

Poháňal ho obrovský 12-valcový turbodiesel s výkonom 520 koní. V prípade potreby dokázal však vyvinúť krátkodobo takmer dvojnásobný výkon. Ten posielal na pásový podvozok cez 5-stupňovú prevodovku. No pri hmotnosti 35 ton bola maximálna rýchlosť len 35 km/h. A pri ťahaní prívesu s hmotnosťou až 70 ton, pochopiteľne, ešte výrazne nižšia. Na zdolanie Arktídy to však stačilo. Najmä ak bola Charkovčanka vybavená všetkým potrebným na dlhodobé prežitie a konštruovaná tak, aby posádka nemusela opustiť priestor kabíny ani v prípade poruchy motora.

Tridsaťpäť ton vážiaci stroj poháňal naftový... Foto: CHTS
Charkovčanka 404 S - 1959 Tridsaťpäť ton vážiaci stroj poháňal naftový 12-valec s výkonom 500 koní spojený s 5-stupňovou prevodovkou.

Prístup k nemu bol zabezpečený priamo z interiéru. Kabína ponúkala až 24 štvorcových metrov plochy. Takže drobec to naozaj nebol. Transportér mal na dĺžku osem metrov a široký bol takmer štyri. Posádka sa mohla vďaka výške interiéru 2,1 metra vo vozidle voľne prechádzať. Izoláciu od okolitého prostredia zabezpečovalo až osem vrstiev rôznych materiálov. Takže aj bez kúrenia klesla vraj teplota počas dňa v kabíne len asi o štyri stupne Celzia. Nezávislé kúrenie však dokázalo poskytnúť až 200 kubických metrov teplého vzduchu za hodinu.Nechýbal ani 13 kW elektrický generátor.

Charkovčanke nerobili problémy ani teploty pod... Foto: CHTS
Charkovčanka 404 S - 1959 Charkovčanke nerobili problémy ani teploty pod - 50 stupňov Celzia.

Interiér pre osemčlennú posádku obsahoval priestor pre vodiča, navigátora, malú jedáleň, kuchynku, toaletu aj spálňu. Aby to všetko Charkovčanka zvládla, viezla v ôsmich nádržiach celkom 2 500 litrov nafty. Lenže ani to by nestačilo a tak si za sebou mohla ťahať cisternu. Už vo februári 1959 mal za sebou stroj prvú úspešnú jazdu. Prešiel celkom 2 700 km z mesta Mirnyj v jakutskej oblasti, na severný pól a späť bez akejkoľvek podpory. Následne bolo postavených päť exemplárov. Vojenského využitia sa však Charkovčanka nedočkala. Zato slúžila ako polárne vozidlo pre vedcov.

A tí si ho nevedeli vynachváliť. Najmä prvú verziu 404 S, pretože neskôr vznikli ďalšie evolučné modely, tie však vraj neboli také sebestačné. Napríklad preto, že mali prístup k motoru z exteriéru. Takže v prípade poruchy musela posádka opustiť vykúrenú kabínu. Zato 404 S bolo autonómne natoľko, že v by v ňom bolo možné prežiť jadrovú katastrofu. Ruský polárny fenomén sa osvedčil natoľko, že v službe vydržal aj po roku 1974, keď mal prísť jeho nástupca. Posledné nasadenie zvládla Charkovčanka ešte v roku 2008, teda šesťdesiat rokov od vzniku. Dodnes tak vlastne nebola prekonaná.

Charkovčanka 404 S - 1959
Charkovčanka 404 S - 1959
+12Charkovčanka 404 S - 1959

© Autorské práva vyhradené

108 debata chyba
Viac na túto tému: #Charkovčanka
Články podľa značiek