Výroba tohto sedanu, ktorý bol obľúbený aj v bývalom Československu, sa skončila v júni 1991. Dovtedy ich poľská automobilka FSO vyrobila takmer 1,5 milióna. Licenčný Fiat 125p, ktorého nástupcom bol novší Polonez, bol akýmsi hybridom. V porovnaní s talianskym originálom Fiat 125 totiž dostal interiér zo starších modelov Fiat 1 300 a 1 500, a bohužiaľ aj staršie podvozkové komponenty, motory a prevodovky.
V priebehu 24 rokov uskutočnili technici asi 4 000 zmien a zlepšení. Jeho konštrukcii, ktorá bola zastaraná už v šesťdesiatych rokoch, keď Poľsko kupovalo licenciu, to však príliš nepomohlo. Kvalita vozidiel sa stále zhoršovala a v roku 1991, keď bola výroba ukončená, dokonca odmietli prevziať autá aj niektorí predplatitelia, ktorí na ne čakali od začiatku 80. rokov. Posledný Fiat 125p zišiel z liniek v júni 1991. Mal tmavočervenú farbu a na jeho čelnom skle bol nápis: Čakáme na nástupcu.
Celkom bolo vyrobených 1 445 699 exemplárov s mnohými verziami motorov a v rôznych modifikáciách. Tretina produkcie mierila na export a bývalé Československo bolo po Juhoslávii pre Fiat 125p druhým najväčším zahraničným trhom. Predalo sa ich tu približne 83 000 kusov. Na konci sedemdesiatych rokov stál tento veľký sedan asi 70 000 korún, čo bolo o niekoľko tisíc viac ako vtedajšie Škody 105 a 120.