Tom Cotter je človek, ktorý pátra po tom, o čom si myslíme, že nie je možné nájsť. A aj keď sú mnohí presvedčení, že už boli otvorené všetky garáže, pivnice či stodoly, sen o utajenom poklade ho neprestáva vzrušovať. Navyše je úspešný, ako ukázal nedávno vo svojom programe Barn Find Hunter. V Severnej Karolíne sa mu podarilo dostať na opustený pozemok veľkého statku. Okrem iného tu stála aj vcelku nenápadná trojgaráž. A to v žalostnom stave. Napokon majetok opustil jeho vlastník už v osemdesiatych rokoch a naposledy na ňom bol v roku 1991.
Presné okolnosti odsťahovania nepoznáme, isté však je, že odvtedy všetky nehnuteľnosti vrátane garáže chátrali. Práve zlý stav stavieb priviedol na pozemok miestnych úradníkov, ktorí rozhodli, že musia byť odstránené. A keď búrate, nezaškodí do opustených stavieb nahliadnuť. Bolo to možné vďaka tomu, že kľúče od garáže zveril majiteľ pozemku po odchode pre prípad núdze svojmu priateľovi. Tá naozaj prišla, pretože od verdiktu úradov začala plynúť niekoľkotýždňová lehota, počas ktorej bolo možné objekt vypratať.
Po dvadsiatich siedmich rokoch tak priateľ majiteľa vytiahol kľúče z vrecka a garáž po prvýkrát odomkol. Dovtedy vraj na to nemal dôvod. A potom prišiel šok. Objekt ukrýval skutočné automobilové klenoty. A to nehovoríme o Triumphe TR-6 z roku 1976, ktorý mal na tachometri len 14 500 km, či o dva roky mladšom Morgane Plus 8, alebo youngtaimere BMW 325ix z osemdesiatych rokov. Pozornosť sa zamerala na dva celkom iné kúsky – Ferrari 275 GTB z roku 1967 a AC Cobru 427. Jeden vzácnejší ako druhý.
Najmä taliansky žrebec Tomovi Cotterovi doslova vyrazil dych. Ide totiž verziu s hliníkovou karosériou. Koľko je ich dnes asi zachránených, keď z celkovo 970-kusovej série vzniklo len 80 odľahčených exemplárov? Dvanásťvalec s troma karburátormi sa pritom veľa „nenarobil“. Odometer ukázal necelých 21 000 najazdených kilometrov. Navyše má spomínaný kus veľmi špecifické, ale originálne čalúnenie z modrého vinylu a tiež zliatinové disky kolies, ktoré použilo Ferrari na 275 GTB vôbec po prvýkrát. Dovtedy boli bežné vypletané kolesá.
Ani AC Cobra za talianskym súperom nezaostáva. Hoci číslo 427 naznačuje prítomnosť sedemlitrového 8-valca, v skutočnosti je vybavená vzácnejším agregátom 428, ktorý mal ešte vyšší výkon, určený na preteky. Dostal sa tam pravdepodobne preto, že Ford nedokázal dodávať slávnemu Carrollovi Shelbymu potrebný počet správnych motorov. Do malej časti z nich tak zamierilo ostrejšie srdce. A to sa iste prejaví na cene, ako aj skutočnosť, že unikátna Cobra 427, ktorá vlastne nie je Cobrou 427, má opäť najazdených prekvapujúco malo kilometrov.
Za svoj dlhý život ich stihla iba 30 570. Takže obe autá sú relatívne v dobrom stave. Pomohli aj hliníkové karosérie, podstatne trvácnejšie, než ak by boli vyrobené z oceľového plechu, a aspoň aká-taká garáž, ktorá chránila vzácne veterány pred počasím. Navyše sa o ne do roku 1991 staral mechanik, ktorý neskôr zomrel počas automobilových pretekov. Ak si odmyslíme nánosy prachu, vtáčí trus či popraskané pneumatiky, máme tu kandidátov pripravených vyniesť na aukcii doslova milióny.
Tom Cotter predpokladá, že by mohli byť vydražené približne za štyri milióny dolárov, čo je asi 3 200 000 eur. Komu však pôjdu tieto peniaze do vrecka? To sa nevie. V každom prípade to bola skvelo uložená investícia. Cena za roky niekoľkonásobne vzrástla. Tešiť sa možno budú dediči.