V roku 1970 sa v Rusku odohrala veľká automobilová revolúcia. Po štyroch rokoch intenzívnych prác zišlo presne 19. apríla z liniek nového závodu AvtoVaz prvé Žiguli 1 200, označované aj ako VAZ 2101. Podnik vybudovaný s pomocou Fiatu vyrástol na zelenej lúke spolu s novým mestom Togliatti, pomenovanom po niekdajšom šéfovi talianskej komunistickej strany. Na ničom sa nešetrilo. Plánovaná produkcia počítala s minimálne 600 000 kusmi ročne. AvtoVaz mal jednoducho postaviť Rusko na kolesá. A to sa mu podarilo.
Továreň si vyslúžila obdiv aj na Západe. Američania ju označovali ako ultra modernú. Už v roku 1975 vyprodukovala 750 000 áut, čo znamenalo, že išlo o tretí najväčší automobilový závod na svete. S odbytom nebol problém. Obrovské Rusko, ale aj celý východný blok mal po autách neukojiteľný hlad a postupne rastúca životná úroveň umožňovala občanom splniť si svoj sen. I keď nie ľahko. Navyše prišli Rusi hneď s veľmi konkurencieschopným produktom. VAZ 2101 bol totiž licenčným Fiatom 124, ktorý sa mohol pýšiť titulom Európskeho auta roka 1967.
Lepšia ako Fiat
Rusi na ňom ale urobili množstvo úprav, takže Žiguli a od roku 1972 Lada 1200 bola lepšia ako taliansky originál, zďaleka najmodernejšie osobné auto spoza železnej opony. Podvozok s väčšou svetlou výškou aj spojka boli dimenzované na väčšiu záťaž a motor s objemom 1,2 litra dostal podstatne modernejší ventilový rozvod OHC. Dával výkon 44 kW. Svetová výstavná premiéra prebehla v roku 1970 na medzinárodnom autosalóne v Bruseli. Nie náhodou. Od začiatku megalomanského projektu bol cieľom export na Západ a z neho plynúce devízy, ktoré potrebovalo ruské centrálne riadené hospodárstvo ako soľ.
Rusi však museli napriek nadšeniu, ktoré auto na Západe vyvolalo, svoje exportné chúťky v prvých rokoch poriadne krotiť. Dohoda znela jasne, VAZ 2101 sa neobjaví nikde, kde Fiat operuje s modelom 124. Zlomilo sa to až v roku 1974, keď talianska automobilka ukončila výrobu originálu a nahradila ho Fiatom 131 Mirafiori. Až potom mohli ruské „fiaty“ zamieriť na veľké západné trhy vo väčších objemoch. V tom čase bola Lada 1 200 ešte stále relatívne moderným autom a vďaka vysokej produktivite závodu v Togliatti aj cenovo atraktívnym.
Tak napríklad v Nemecku stála Lada menej než Fiat. Ceny verzií 1200, 1300 a 1500 sa pohybovali od 7 250 do 8 950 západonemeckých mariek, kým Fiat 124, s ktorým sa napriek dohode s talianskou automobilkou VAZ istý čas v Nemecku predsa len prekrýval, bol približne o 15 % drahší. Mirafiori štartovalo až na 9 540 markách a v drahších verziách sa vyšplhalo na 11 890 mariek. Nemožno sa čudovať, že Lada si vo vtedajšom NSR vyslúžila dobré meno. Jej rajom bolo ale najmä Francúzsko, kde predávala viac ako 20 000 áut ročne, čo bol lepší výsledok, ako mal na tamojšom trhu napríklad Nissan, Mazda či Toyota. V rebríčku značiek sa prepracovala až na trinástu priečku.
Úspech po celom svete
Veľkú popularitu si ruské autá vyslúžili aj v Škandinávii, kde bola ich odolnosť proti mrazom mimoriadne vítaná. Podobne to bolo v Kanade, kde prišli prvé kusy Lady 1500S a 1600 v roku 1978, samozrejme po dlhej plavbe a mnohých komplikáciách, ktoré vyplývali z prísnejších emisných a bezpečnostných noriem za Atlantikom. Kanadská verzia tak musela dostať výstuhy vo dverách a prídavné bezpečnostné pásy. Zaujať zákazníkov sa snažili díleri aj vlastnými dodatočnými úpravami. Napríklad zliatinovými diskami kolies, odlišným volantom, montážou rádia s kazetovou mechanikou a dokonca klimatizáciou. O takých verziách a nám v bývalom Československu ani nesnívalo.
V Kanade skončilo počas štyroch rokov pôsobenia Lady 12 900 kusov. Plány expanzie do USA zastavila invázia Rusov do Afganistanu. Od Američanov dostali jednoducho stopku. Koniec sedemdesiatych rokov však už nebol pre ruský podnik na Západe zďaleka taký optimistický. Ako väčšina východoeurópskych automobiliek začal aj AvtoVaz doplácať na pomalý vývoj, jednoducho strácal tempo s omnoho pružnejšou konkurenciou. Ladám chýbali opierky hlavy na sedadlách, strešné okná či posilňovač riadenia. Napriek tomu sa snažili držať Rusi na Západe, ako sa len dalo. Čo nezvládal ruský výrobca, doháňali opäť díleri.
Začiatkom osemdesiatych rokov padali predaje prudko dole, a to aj napriek nízkej cene, ktorá ostala jedným z posledných tromfov AvtoVazu. Kvalita a spoľahlivosť nedosahovali úroveň konkurencie a na Lady sa začali hrnúť posmešky. V Británii si z nej robili vtipy. Napríklad, že na poslednej strane návodu na použitie nájdete cestovný poriadok verejnej dopravy. Situáciu čiastočne vylepšil príchod populárnej Nivy s permanentným pohonom oboch náprav. V tom čase nemal tento mix osobného a terénneho auta vo svete obdobu. Niva si rýchlo našla zákazníkov od Škandinávie až po Austráliu.
Pomalý vývoj všetko pokazil
Nový vietor do plachiet mal Lade priniesť až úplne nový model v podobe Samary s predným náhonom, ktorú Rusi vyvíjali spoločne s konštrukčnou kanceláriou Porsche. Na trh prišla Samara v roku 1984, no niekdajšiu slávu Lady na Západe nikdy nedosiahla. To napriek tomu, že si vyslúžila pochvalu za modernú koncepciu a priestranný interiér. Minimálna výbava, nízka kvalita výroby, korózia, poruchovosť aj naštrbený imidž z minulosti ju v konkurenčnom boji diskvalifikovali. Nepomohla jej ani dampingová cena. V Holandsku sa Samara predávala koncom osemdesiatych rokov už od 9 950 guldenov. Škoda 120 pritom stála 12 490 a revolučný Favorit až 16 295 guldenov.
Situáciu komplikoval fakt, že exportné Samary museli byť vybavené elektronickým vstrekovaním paliva a pravostranným riadením, čo výrobu predražovalo. Ani to ale nepomohlo, hoci Lady boli na Západe prítomné ešte v deväťdesiatych rokoch a díleri sa snažili zlepšovať, čo sa dá. Dopyt kontinuálne klesal. Dokumentovať to možno na Veľkej Británii, kde bol predaj zastavený v roku 1997. Rok predtým sa tam pre Lady rozhodlo len 4 500 zákazníkov, kým dekádu predtým ich bolo 30 000. Za celé obdobie sa pritom za kanál La Manche exportovalo vyše 350 000 ruských vozidiel.
Podobne smutný koniec mali ruské aktivity aj na ďalších západných trhoch. Teraz sa však AutoVaz, už pod krídlami aliancie Renault-Nissan, pokúša o rehabilitáciu. Na Západ mieria nové modely Vesta či crossover Xray. Uvidíme, či sa mu podarí presadiť tak ako svojho času Dacii či Škode, ktoré sa dokázali odpútať od svojej komunistickej minulosti a dnes sú z nich rešpektovaní hráči na trhu. Lada však bude musieť presedlať na emisnú normu Euro 6, čo pre ňu nebude ľahké, ale pre úspech na vyspelých európskych trhoch únie nevyhnutné.