
Karbónové komponenty sa síce využívajú, ale len v autách vyšších tried, napríklad v BMW radu 7 (Carbon Core), alebo športových modeloch od Porsche až po Aston Martin. To ale nadváhu súčasného autoparku nevyrieši. Spoločnosť Magna a automobilka Ford si však myslia, že uhlíkové vlákna by mohli byť nasadené aj do masovej produkcie. Aspoň pri výrobe istej časti komponentov. Napríklad pri výrobe nápravníc, čo je „nosník“, ktorý nesie ramená náprav, riadenie a čiastočne hnacie ústrojenstvo. Robustnejšie nápravnice majú funkciu pomocného rámu.
Už z toho vyplýva, že nápravnica je pomerne veľká a ťažká súčasť podvozka vozidla, najmä ak sa podieľa aj na programovanej tuhosti vozidla a pomáha počas nárazu s absorpciou kinetickej energie. Nápravnica vyvíjaná Magnou a Fordom by ale zamenila ťažkú oceľ za podstatne ľahšie plasty vystužené uhlíkovými vláknami (CFRP). Ford tvrdí, že takáto nápravnica by bola až o 34 percent ľahšia ako klasická. To je v časoch, keď sa sleduje každý gram, veľká pomoc. A druhým bonusom by bola jednoduchšia výroba. To znie síce paradoxne, keďže práca s kompozitmi si vyžaduje veľa času, lenže logiku to má.
Oceľová nápravnica je totiž poskladaná až zo 45 samostatných oceľových častí, ktoré je nutné zvariť. Tá z kompozitov by však pozostávala len zo šiestich. To znamená redukciu počtu dielov až o 87 percent. Proces zvárania by nahradilo lepenie a nitovanie. Magna a Ford však priznávajú, že celý projekt je len vo fáze vývoja. Preto ani jeden z účastníkov zatiaľ nespresnil, kedy by sme sa mohli s takýmito nápravnicami stretnúť v sériovej produkcii. V každom prípade nebudú mať automobilky inú šancu. Ľahký a pevný karbón bude musieť v budúcnosti zamieriť aj na montážne linky masových vozidiel.