Ako vyzerá klasická automobilová nehoda? Nie celkom tak, ako si to predstavujeme. To, že dôjde ku kolízii s iným vozidlom alebo prekážkou ešte neznamená, že nehoda sa končí. Až v jednej tretine kolízií dochádza k sekundárnym zrážkam. A nielen jednej. Napríklad keď sa autá od seba po prvom kontakte odrazia a následne nabúrajú do ďalších vozidiel, zvodidiel alebo stromov. Problémom je, že po prvej kolízii sa zväčša vyčerpá potenciál bezpečnostných zádržných systémov. Týka sa to najmä airbagov, ktoré sú jednorazové.
Kým pri primárnej zrážke posádku chránia, pri sekundárnych to už nedokážu. A presne to je oblasť, ktorú by chcel zlepšiť kórejský Hyundai. Vyvíja takzvané multikolízne airbagy. Tie by mali pomôcť viackrát po sebe. Ťažko si to ale predstaviť, pretože po nafúknutí airbagu je dôležité aj to, aby sa presne programovaným spôsobom vyfúkli a tým znížili sily pôsobiace na hlavu a hrudník vodiča či spolujazdca. Hyundai o samotnom princípe zatiaľ veľa neprezradil.
Šéf vývoja karosérii Taesoo Chi však zdôraznil, že pre správnu činnosť multikolíznych airbagov bude mimoriadne dôležitá presná detekcia zmeny polohy cestujúceho počas nárazu a rýchlejšia aktivácia airbagov než zvládajú dnešné bezpečnostné vankúše. „Od zvýšenia rýchlosti aktivácie pri niekoľkých po sebe nasledujúcich nárazoch si sľubujeme zvýšenie bezpečnosti posádky a zníženie rizika zranení“ Pri vývoji sa pritom Hyundai opiera o presné štatistiky amerického Národného úradu pre bezpečnosť cestnej premávky (NHTSA).
Podľa nich bola z 56 000 nehôd vozidiel z rokov 2000 až 2012 až tretina takých, kde došlo k ďalším negatívnym následkom práve z dôvodu sekundárnych zrážok. Kedy bude vývoj multikolíznych airbagov hotový a kedy ich Hyundai nasadí do sériových vozidiel, automobilka nespresnila. Pravdepodobne to tak skoro nebude. Už dnešné bezpečnostné vankúše patria totiž k najviac rizikovým komponentom z hľadiska spoľahlivosti, čo dokumentuje množstvo zvolávacích akcií. Multikolízny airbag bude pritom ešte podstatne zložitejší.