Škoda Octavia: Legenda oslavuje šesťdesiatku. Bola len na poukazy

Príbeh Octavie sa začal oveľa skôr, ako v roku 1959 začali z liniek závodu v Mladej Boleslavi schádzať prvé exempláre. Škoda Octavia totiž nebola celkom novým autom. Vychádzala zo staršej Škody 440/445, prezývanej Spartak, ktorá bola na svete už päť rokov. Spartak bol prvým modelom Škody, ktorý sa zrodil po znárodnení. Asi nie je nutné pripomínať, že peňazí v centrálne riadenom hospodárstve nebolo nazvyš, a tak musel prevziať až 80 percent komponentov z predošlých modelov Škody – povojnového Tudora a dokonca predvojnového Populara. Moderná karoséria na tom nič nezmenila.

Dokončený Spartak

Tím konštruktérov, ktorému šéfoval František Přibyl, a za oblasť karosérie Josef Velebný tak dostal príležitosť dokončiť svoje pôvodné ambície až pri prvej modernizácii. Octavia bola teda z dnešného pohľadu len faceliftom Spartaku. No zato dosť rozsiahlym. Zásadnou zmenou bolo použitie podstatne modernejšej lichobežníkovej prednej nápravy s vinutými pružinami a teleskopickými tlmičmi. Základná koncepcia s motorom vpredu, zadným náhonom a podvozkom s centrálnou rúrou ostala nezmenená. Rovnako ako zadné zavesenie na výkyvných polonápravách. Vo fáze prototypov sa síce skúšali vinuté pružiny aj vzadu, no toto riešenie neprešlo.

Kládlo vysoké nároky na hydraulické tlmiče, ktoré navyše pochádzali od externého dodávateľa, takže by vývoj nových výrobu predražil. Octavia si tak musela vystačiť s priečnym listovým zväzkom. Po novom ho ale tvorili hrubšie aj tenšie listy, čím sa dosiahol progresívny účinok pruženia a zjemnilo sa celkové správanie vozidla. Zmenami prešiel aj 4-valec s hliníkovým blokom, liatinovou hlavou a rozvodom OHV. Zlepšilo sa napríklad mazanie alebo konštrukcia ojníc. Z objemu 1 089 ccm dával výkon 29,4 kW. So zadnými kolesami ho spájala 4-stupňová prevodovka a kardan vedený v centrálnej rúre. Len 920 kg vážiaca Octavia dosahovala maximálnu rýchlosť 110 km/h.

Kým z pôvodného Spartaka 440 sa stala Octavia, ktorej názov symbolizoval, že ide o ôsmy model od prechodu ku koncepcii s nezávislým zavesením (od roku 1933), zo Spartaka 445 sa stala Octavia Super. Tá mala motor so väčším zdvihovým objemom 1 221 ccm a výkon 33 kW. Maximálka sa v tomto prípade vyšplhala na 120 km/h. Octavia Super si však za svoje služby pýtala aj viac paliva. Po sto kilometroch ich ubudlo z nádrže rovných osem, o tri decilitre viac. Svetová premiéra sa konala v roku 1959 na autosalóne v Ženeve. Odtiaľ putovali výstavné kuusy dokonca aj do USA. Vynovený dvojdverový sedan dlhý 4 065, široký 1 600 a vysoký 1 430 mm sa páčil.

Len na poukaz

Dizajn zlepšila jednoduchšia predná maska s jedinou horizontálnou lištou. „Fúziky“ nad ňou sa stali minulosťou. Na blatníkoch pribudli nápisy Octavia. Vynovený bol aj interiér s prehľadnejšou palubnou doskou. Rýchlomer už nevytŕčal z prístrojového panela. Volant zas dostal ovládanie klaksónu po celom obvode. Výrobu spúšťali v Mladej Boleslavi postupne popri starých modeloch 440/445. Existovali dokonca „hybridy“ s novou karosériou, ale starou konštrukciou podvozka. Hoci sa komunistický režim snažil navodiť atmosféru, že Octavia je autom pre masy, celkom tak to nebolo. Octavia stála v roku 1959 28 000 korún československých, približne o 550 viac ako pôvodný Spartak. Pri priemernej mzde asi 1 200 Kčs to bola poriadne drahá hračka. Navyše nie pre každého.

Na kúpu ste potrebovali nákupný poukaz vydávaný krajským výborom komunistickej strany. Čistý kádrový profil bol podmienkou. I tak ste na vysnívanú Octaviu čakali asi dva roky. Vo voľnom predaji bola až o 10 000 korún drahšia. A to veru neboli drobné. Na jeseň 1959 obohatila ponuku Octavia Touring Sport. Mala síce menší z motorov, teda s objemom 1 090 ccm, ale zato dva karburátory. Výkon vzrástol na 36,8 kW, čo znamenalo zvýšenie maximálnej rýchlosti na 128 km/h. Touring Sport ste spoznali podľa masky bez centrálnej lamely. Novinkou boli samostatné predné sedadlá. Ostatné verzie mali stále spojenú lavicu.

Octavia Touring Sport vznikla pre potreby homologizácie v triede FIA v skupine neupravených cestovných áut. A na športovom poli zožala slušné úspechy. Príkladom je hetrik na Rallye Monte Carlo v rokoch 1961 až 1963. Za Octaviu TS platili zákazníci na voľnom trhu až 42 000 Kčs. Nechýbal ani kabriolet. Ten zmenil názov zo Škody 450 na Felicia. Samozrejme, išlo o atraktívny exportný artikel, výhodný zdroj valút pre socialistický režim, takže cesta k nemu na domácom trhu nebola ľahká. Felicia prevzala všetky inovované technické prvky. Jej výrobu zabezpečoval od februára 1959 závod v Kvasinách.

Konečne aj kombi

V roku 1961 pribudlo konečne kombi Praktik. Veď táto verzia bola hotová už dva roky. Vonkajšie rozmery sa síce v porovnaní s dvojdverovým „tudorom“ nezmenili, čo platilo aj pre rázvor náprav s hodnotou 2 390 mm, no zadná upravené časť dokázala odviezť od 690 a po sklopení zadných operadiel až 1 050 litrov. Dĺžka ložnej plochy bola podľa usporiadania interiéru od 965 do 1 500 mm. Do kufra viedlo horizontálne delené dvojdielne veko. Pomohla aj nosnosť zvýšená z 350 na 400 kg. Praktik bol však ešte o 1 000 korún drahší ako Touring Sport. Stál 43 000 Kčs.

Prvá väčšia modernizácia prišla vlastne spolu s kombi. To už malo módne zadné krídelká na blatníkoch. Od roku 1961 to platilo pre všetky Octavie. Motor získal vyšší výkon 30,9 kW, to vďaka zvýšeniu kompresného pomeru. Octavia Sport mala až 34,6 kW. Exteriér zušľachtila aj nová maska či uzáver nádrže skrytý pod výklopným vekom. Rezervné koleso sa z priestoru za sedadlami „presťahovalo“ pod dno kufra. Vytiahnuť sa dalo aj bez otvorenia kapoty. Ako posedná ťažila z modernizácie v roku 1962 Octavia Touring Sport. Tá dostala väčší motor s objemom 1,2 litra. Spolu s dvojicou karburátorov to znamenalo výkon až 40,4 kW a maximálku 130 km/h.

V decembri, došlo k zmenám v oblasti predaja. Komunistický režim zrušil nákupné poukazy. To znamená, že pôvodné zľavy pre prívržencov režimu sa stali minulosťou. Octavia teda zdražela z pôvodných 29 500 na 38 000 a Combi na 43 000 korún. Odpustkom mali byť retuše, ktoré Octavie absolvovali v roku 1963. Dizajn zlepšila opäť nová maska so štvorcovým vzorom a vzadu plastová rukoväť pre vyklápanie veka. Typické sa stali malé bielo-červené svetielka na stredných stĺpikoch vo funkcii obrysových, smerových a parkovacích svetiel. Palubná doska sa prestala zrkadliť v čelnom okne vďaka čiernemu poťahu. No najväčšou zmenou v interiéri boli konečne štandardne dodávané samostatné predné sedadlá.

Úspech aj na západe

To sa už v Mladej Boleslavi schyľovalo k revolúcii. Prebiehali totiž horúčkovité práce na vývoji nového modelu Škoda 1000 MB s motorom vzadu aj výstavba celkom nových výrobných hál. Posledná Octavia s dvojdverovou karosériou tak zišla z liniek 11. apríla 1964. Kombi Praktik však pokračovalo ďalej. A to až do decembra 1971, teda o neuveriteľných sedem rokov dlhšie. Išlo o logické rozhodnutie. Príchod kombi na báze Škody 1000 bol vďaka novej koncepcii nepravdepodobný. Praktik tak stihol absolvovať množstvo modernizácií. Už v roku 1965 pribudli hliníkové ozdobné lišty, šedá palubná doska, polyuretánový strop a radiaca páka sa presťahovala zo stĺpika riadenia na podlahu.

Nové slnečné clony a lakťové opierky si praktická Octavia požičala z novej tisícky. S tým vzrástla aj cena na 44 500 Kčs. V roku 1967 prišla na rad nová maska s vodorovným rebrovaním a v súlade s novými predpismi aj trojbodové bezpečnostné pásy. Najväčšou vychytávku predstavovala možnosť vytvoriť lôžkovú úpravu interiéru. Operadlá zadných sedadiel sa vďaka modifikácii podbehov a blatníkov dali sklápať nielen vpred, ale aj vzad. Je to neuveriteľné, ale Octavia Combi prežila aj nástup Škody 100 z roku 1969. Do finále tak vstupovala s jej zadnými svetlami, ale tiež s prístrojovou doskou a volantom zo Škody 1000 MB.

Hoci bola Octavia len modernizovaným Spartakom, nakoniec ho v objeme produkcie prekonala. V rokoch 1959 až 1971 vzniklo celkom 365 379 kusov. Dvojdverová verzia mala na konte 229 531 exemplárov, Octavia Super 79 489, kombi 54 086 a na Touring Sport pripadlo 2 273 kusov. Mnohé z nich skončili na Západe, kde sa Octavii pomerne darilo. Lepšie vybavené exportné verzie putovali do západného Nemecka a Rakúska pod názvom Popular a do Belgicka ako Spartia. Tieto obchodné označenia používali v minulosti aj exportné Spartaky. K tomu sa pridali dvojmiestne kombi s plechovými oknami, ktoré mierili zväčša do Škandinávie.

Raritou je „crossover“ Trekka, ktorý od roku 1965 do roku 1971 vznikal na Novom Zélande. Jeho základom bol skrátený podvozok Octavie. Dizajnom pripomínal dobový Land Rover. Trekka odviezla až osem cestujúcich. Mohla mať plátennú aj pevnú strechu. Vznikli dokonca verzie pikap a tiež plážová bugina. Niekoľko kusov skončilo vo Vietname, v Austrálii či na Fidži. A jedna rarita jazdila aj v Československu. Vo výrobnom závode Škody totiž používali upravené pikapy „Drak“ na rozvoz materiálu. Po roku 1971 sa Octavia odobrala do minulosti, ale len načas. Tento názov totiž česká automobilka oprášila v roku 1996, keď priviedla na svet prvý model skonštruovaný po vstupe do koncernu Volkswagen. A urobila dobre. Z troch generácii novodobej Octavie vzniklo približne 6,1 milióna exemplárov. Lenže to je už celkom iný príbeh.