Volkswagen T1 vyrábala nemecká automobilka v obrovských sériách od roku 1950 až do roku 1967. Väčšina z nich už nejazdí, no na trhu je stále dosť prevádzkyschopných veteránov. Veď z tejto úžitkovej verzie legendárneho chrobáka sa stal takmer symbol hippies. Priaznivcov si našiel nielen v Európe, ale aj v USA. Vidieť ho vždy poteší, lenže až takou raritou nie je. Toto je však iný príbeh. Začal sa písať v roku 1953. Vtedy vstúpil do služieb nemeckej polície v Dolnom Sasku. Tak ako sa patrí, so zelenou uniformou a svetelným výstražným znamením. Jeho kariéra bola však na rozdiel od mnohých súrodencov, ktorých bolo možné vidieť v tom čase na nemeckých cestách, predsa len odlišná.
Po ôsmich rokoch, teda v roku 1961, podstúpil montáž radaru. Stal sa tak prvým vozidlom nemeckej polície s mobilným zariadením na meranie rýchlosti. Systém VRG2 dodala spoločnosť Telefunken. Radar bol umiestnený v zadnej časti, nie ako býva dnes zvykom, vpredu. K tomu Volkswagen vybavil vozidlo aj prídavným zadným reflektorom. Technológia bola podstatne väčšia ako dnes. Skladala sa doslova z niekoľkých veľkých „krabíc“ poprepájaných káblami. Fungovala však perfektne. Už v tom čase dokázala odmerať rýchlosť vozidiel s toleranciou 3 km/h. To nie je oveľa horšie ako dnes. A aby to mali nemeckí cestní piráti ťažšie, vozidlo dostalo civilnú kamufláž. Zelený lak nahradil nenápadný belasý.
Nevieme, za koľkými pokutami toto auto stojí, isté je, že svoje poslanie plnilo pomerne krátko, do roku 1964, teda len tri roky. Používali ho najmä na školenie polície, ktorá sa musela oboznámiť s novou radarovou technológiou. Meranie bolo veľmi komplexné a zložitejšie ako dnes, takže tréningové vozidlo prišlo vhod. Potom ho polícia predala súkromnému vlastníkovi, a čo je zaujímavé, aj s radarom. Nový majiteľ využíval vozidlo niekoľko ďalších rokov, ale príliš sa oň nestaral. Takže keď bolo na tachometri 65 144 kilometrov, zavrel ho do garáže v Hannoveri, z ktorej náš policajný „hrdina“ už nikdy nevyšiel. Teda vyšiel, ale až po 54 rokoch od konca účinkovania v službách zákona. Našli ho koncom vlaňajšieho roka.
Vzhľad hrdzavej karosérie zodpovedá veku, ale motor je dôkazom, že menej býva niekedy viac. Stačilo vymeniť olej či sviečky, použiť novú batériu a prvý „Radarblitzer Bullis“ naskočil bez reptania. Neuveriteľné. Otázka je, koľko výkonu mu ostalo. V čase vzniku mal však jeho vzadu uložený boxer dávať z objemu 1,1 litra skromných 25 koní. Ale čo je najšokujúcejšie, funguje aj jeho radar. Ktovie, či by čosi podobné dokázala nová technika plná moderných čipov. V aktuálnom stave nie je možné s touto legendou vyjsť legálne na cesty, ale možno sa nájde niekto, možno sama nemecká polícia, ktorá sa zhostí renovácie. A možno ostane prvý mobilný radar v Nemecku aj s patinou hrdze, aby dokumentoval kdesi v múzeu históriu vývoja policajnej techniky.