Českej Škode sa často vyčíta, že nedokázala až do fúzie s koncernom Volkswagen prísť s moderným motorom s rozvodom OHC. Lenže tak to rozhodne nie je. Chyba totiž nebola v schopnostiach konštruktérov, ale v neschopnosti socialistického režimu priviesť inovácie až na výrobné linky. Skvelým príkladom je nádherný špeciál Škoda 1100 OHC, ktorý vznikol už v polovici päťdesiatych rokov. Mal unikátne technické riešenia vrátane fantastického motora s dvoma vačkovými hriadeľmi v hlave valcov. Takže išlo dokonca o rozvod DOHC. Jeden ovládal sacie a druhý výfukové ventily.
Vývoj s kódovým označením 968 začal v roku 1957. Dva exempláre spiderov boli hotové v decembri nasledujúceho roka. Mierili výlučne na okruhy. Ich srdce tvoril radový 4-valec, ktorý vychádzal zo sériového motora pre Škodu 440, známu pod označením Spartak. Veľa z neho však neostalo. Nová bol najmä hlava. V tej pracovali až dva vačkové hriadele poháňané sústavou ozubených kolies. Hlava bola navyše z hliníka. Dodávku paliva zabezpečovali dva karburátory Jikov a zapaľovanie dve sviečky v každom valci. Na päťdesiate roky čosi nevídané.
Pri kompresnom pomere 9,0:1, bol tento relatívne malý agregát s objemom skromných 1 089 kubických centimetrov schopný poskytnúť výkon 92 koní (62 kW) pri 7 700 otáčkach za minútu. Vytočiť ste ho však mohli až do 8 500 otáčok. Motor pracoval s vysokooktánovým leteckým palivom, aby nedochádzalo k detonačnému horeniu. Ďalšou raritou konštrukcie bola 5-stupňová prevodovka s integrovanou rozvodovkou umiestnená vzadu systémom Transaxle. Tým sa podarilo dosiahnuť perfektné rozloženie hmotnosti v pomere 49,7 : 50,3 % v prospech zadnej nápravy, pričom „lejaut“ počítal aj s jazdcom vážiacim 75 kg.
Celé vozidlo vyrobené z priestorového rámu z tenkostenných trubiek a zo sklolaminátu malo na váhe len „muších“ 550 kg. To bol veľký rozdiel v porovnaní so staršími modelmi Škoda Sport a Supersport (966). Takže podľa zvoleného stáleho prevodu dosahovala Škoda 1100 OHC rýchlosť 190 až 200 km/h. Na ceste držal toto „Ferrari“ moderný podvozok s prednými lichobežníkovými závesmi a vzadu s ramenami so šikmou osou kývania. Odpruženie zabezpečovali skrutné tyče. V tom čase išlo o veľmi progresívne riešenie. Vypletané kolesá mali priemer 15 palcov a neodmysliteľné centrálne matice, ktoré urýchľovali výmenu.
Neprehliadnuteľný aerodynamický dizajn športiaka s dĺžkou 3 880, šírkou 1 430 a rázvorom náprav 2 200 mm dopĺňala žiarivý červený lak. Pôvodné zamýšľané výklopné svetlá vývojom nakoniec neprešli, nahradili ich praktickejšie statické prekryté plexisklom. Zlepšovali aerodynamiku aj vzhľad, za ktorým stál Jaroslav Kindl. Asi neprekvapí, že Škoda 1100 OHC zažiarila na trati hneď pri prvej príležitosti. Na domácej v pôde v Maladeji Boleslavi s ňou Miroslav Fousek v roku 1958 získal zlato. Červený „šíp“ vyhral prakticky všetko, čo mohol. Najhorším umiestnením bolo tretie miesto v Budapešti.
Bohužiaľ, sen o veľkej športovej kariére na renomovaných zahraničných podujatiach vrátane Le Mans sa nenaplnil. Nepriaznivá politická situácia nepriala účasti na Západe. Nádherné spidery tak kraľovali len pretekom v krajinách socialistického bloku. Vznikli iba štyri exempláre. Okrem troch otvorených GRP z roku 1957 aj dve kupé, postavené o dva roky neskôr. Karosérie uzavretých verzií vyrobili z ľahkého hliníka. Hmotnosť strojov tak narástla len o 68 kg na konečných 618. Takže aj kupé dosahovali prakticky identickú dynamiku.
Obe však boli vážne poškodené pri nehodách. Paradoxne nie na trati, ale na bežných cestách. Našťastie, čo-to sa z nich zachovalo. Na obnovení jedného z nich už v Mladej Boleslavi pracujú vďaka dochovanej dokumentácii, ale aj motora či prevodovky, ktoré pri haváriách až tak neutrpeli. Jeden spider vlastní od roku 2002 britský dovozca Škody, ktorý ho v aukcii získal za 40 000 libier. Používa ho na propagáciu, napríklad aj na slávnom festivale rýchlosti v Goodwoode. Druhý môžete vidieť v továrenskom múzeu Škody. Dokumentuje, že aj v ťažkých časoch mohli vďaka nasadeniu talentovaných konštruktérov vzniknúť zaujímavé projekty.