Nie každý majiteľ elektromobilu musí mať nutne doma garáž s prípojkou a wallboxom, kde si svoje bezemisné auto nabije počas noci. V čase, keď je energia lacnejšia a je jej prebytok. Potom je odkázaný na rýchlonabíjaciu verejnú stanicu. Lenže počet nabíjačiek stačiť nemusí. Najmä ak sa štát rozšafnou dotačnou politikou postará o obrovský nárast elektrických áut. Príkladom je Švédsko, ktoré chce byť do roku 2045 uhlíkovo neutrálne. A samozrejme, v ambicióznom programe ráta aj s elektrifikáciou dopravy. Švédi sa zaviazali, že od roku 2030 zakážu predaj vozidiel so spaľovacími motormi. To však prináša prvé problémy už dnes.
Švédsko totiž zaviedlo masívne dotácie na kúpu elektromobilov, aby podporilo ich predaj. Krok zafungoval. Len za prvých päť mesiacov tohto roka vzrástol počet registrácií elektrických a plug-in hybridných áut o 253 %. To znie optimisticky, lenže kým vláda si mädlí ruky, niektoré švédske mestá majú z takejto ekopolitiky vrásky na čele. V Štokholme, ale aj v ďalší švédskych mestách to totiž znamená preťaženie prenosových sústav. Spoločnosti, ktoré budujú nabíjacie stanice, musia podľa agentúry Bloomberg bojovať o pripojenie k sieti s domácnosťami a mestskou infraštruktúrou.
Pritom je na švédskych cestách len 70 000 elektromobilov, čo predstavuje asi päť percent autoparku. Do roku 2030 ich však má byť aspoň 2,5 milióna. Teda ak chcú Švédi dospieť k vytúženej neutralite. Energetická spoločnosť Power Circle tvrdí, že aj keď bude prevažná časť nabíjaná z domácej siete, Švédsko sa nevyhne vybudovaniu rozsiahlej siete rýchlonabíjacích staníc, napríklad aj pre prepravu tovaru na väčšie vzdialenosti. To by nebol problém, problémom je, odkiaľ pre ne vziať dostatok elektrickej energie. Dnes síce Švédsko 10 % energie vyváža, ale domáci dopyt po nej rastie rýchlejšie, ako sa predpokladalo.
Ako uvádza jeden z manažérov spoločnosti Ellevio AB, ktorá spravuje časť rozvodovej siete, problémom sa stane aj samotná sieť. Na rozdiel od Nórska Švédi do jej modernizácie neinvestovali dostatok prostriedkov. Pritom je v súvislosti s elektromobilitou nevyhnutná. To však môže trvať celých desať rokov, čo znamená, že napríklad Štokholm nebude schopný až do roku 2030 zabezpečiť potrebný počet dobíjacích staníc. „Ak chcete od ľudí, aby presadli do elektromobilov, nemali by byť nútení cestovať dlhé vzdialenosti za nabíjacími stanicami,“ uviedol Tobias Henmark, šéf spoločnosti Fortum Charge and Drive, ktorá prevádzkuje 740 nabíjačiek.
Jedným z riešení, aby nedochádzalo k preťaženiu siete, by mohla byť dotačná politika pre tých majiteľov elektromobilov, ktorí sú ochotní energiu nielen čerpať, ale sa o zásobu energie vo svojich akumulátoroch podeliť kvôli stabilizácii prenosovej sústavy. Napríklad v ranných a večerných špičkách by do siete energiu dodávali. Potom by viac elektromobilov prinieslo menej problémov s kapacitou siete, tvrdí spoločnosť Power Circle. „Elektromobily môžu sieť tvoriť, alebo ju poškodiť,“ povedala pre Bloomberg Johana Lakso z Power Circle. Príkladom môže byť opäť Nórsko, kde je registrovaných až 56 % elektromobilov a problémy s nabíjaním nemá.