V dnešnej atmosfére automobilového sveta sa zdá, že iná ako elektrická cesta do budúcnosti nevedie. Lenže nie všetci sú v tomto smere optimisti. S týmto všeobecne podsúvaným názorom nesúhlasí ani šéf vývoja BMW Klaus Fröhlich. Jeho slová sú o to relevantnejšie, že BMW začalo svoj program elektrifikácie už v roku 2004 a nie ako mnohí konkurenti až po afére Dieselgate. Fröhlich si v rozhovore nedával v súvislosti s elektromobilmi servítku pred ústa. Najmä preto, že európska komisia pre dopravu a životné prostredie nedávno obvinila automobilky z trendu rastúcich emisií CO2 v doprave, ktorý sa prejavil v posledných dvoch rokoch. Stáť za tým má cielená snaha výrobcov ponúkať zákazníkom „smädné“ SUV, na ktorých majú vysoké marže, na úkor presadzovania čistých elektromobilov.
Fröhlich to považuje za nezmysel. „Mohli by sme predať milióny elektrických áut už dnes, ak by bol po nich dopyt. Lenže zákazníci batériové autá nechcú, chcú ich len európski regulátori,“ povedal doslovne. Podľa Fröhlicha by mali čisto elektrické autá šancu len za predpokladu vládnych dotácií. „Európska komisia pre dopravu a životné prostredie ignoruje skutočnosť, že európsky zákazník nie je v súvislosti s elektromobilitou ochotný riskovať. Skúšali sme batériové autá pretlačiť, ale nikto ich nechce.“ Medzi dôvodmi takéhoto správania zákazníkov uvádza nielen vysokú cenu elektromobilov a nedostatočnú infraštruktúru či krátky dojazd, ale aj cenu elektriny.
„V Mníchove stojí 1 kWh 50 centov, prevádzka štvorvalcového turbodiesla je tak lacnejšia ako prevádza čisto elektrického auta. Nie sme v USA, kde má rodina viacero áut a medzi nimi aj elektromobil. Európske domácnosti majú často len jedno univerzálne auto, preto sa odmietajú spoľahnúť na elektromobil,“ vysvetľuje Fröhlich. A dodáva, že ak sa nezmení myslenie zákazníkov, nedôjde k zlacneniu elektrickej energie a vlády nezačnú elektromobily dotovať, nemajú batériové vozidlá šancu preraziť. To sú dosť ostré slová. A ešte odvážnejšie padli na tému dieselových áut, ktoré sú dnes považované za ničiteľov životného prostredia. Pritom práve naftové motory majú vyššiu účinnosť, a teda aj nižšiu spotrebu a s tým súvisiace nižšie emisie skleníkového CO2.
„Elektrifikácia je preceňovaná,“ konštatuje Fröhlich napríklad v súvislosti s rastom nákladov na ťažbu vzácnych kovov, ktoré sú nevyhnutné na výrobu akumulátorov. A predpokladá, že jej dosahy budú čoraz väčšie vzhľadom na rastúci dopyt po týchto surovinách. Pritom zdôrazňuje, že dopyt nebude i tak uspokojený. Naopak, spaľovacie motory čakajú podľa Fröhlicha ešte desiatky rokov kariéry. To je v časoch, keď mnohé mestá, ale aj krajiny plánujú zakázať vozidlá s agregátmi s vnútorným spaľovaním, doslova rúhanie. Fröhlich je však presvedčený, že naftové BMW si budú môcť zákazníci kúpiť ešte v roku 2040 a benzínové aj o desať rokov neskôr. Aj keď prídeme o raritné naftové motory so štyrmi turbodúchadlami či benzínové 12-valce, ktoré sú nákladovo neudržateľné.
Najväčší priestor vidí Fröhlich v plug-in hybridoch. „Plug-in hybridy dávajú zákazníkom slobodu bez rizík spojených s batériovými elektromobilmi, a pritom aj možnosť mať k dispozícii čisto elektrický dojazd do vzdialenosti 80 km.“ Zaujímavé je, že náklady na ich vývoj sú podobné ako náklady na vývoj elektromobilov. Kým však v prípade čisto batériových áut prenášajú výrobcovia finančnú záťaž na zákazníkov a vlády, idú všetky extra položky na plug-in hybridy na konto výrobcov. „Ak by sme tieto náklady preniesli na zákazníka, dočkáme sa toho, že prejdú z BMW radu 3 na BMW radu 1. Mníchovská automobilka plánuje, že do roku 2025 bude v Európe ponúkať 25 modelov elektrifikovaných áut so silnou orientáciou na plug-in hybridy. Jej čisté elektromobily by mali mať šancu najmä v USA a v Číne.
V Európe to tak skoro nebude. Na to, aby boli elektrické autá pre výrobcov ziskové, budú musieť stáť 70 000 až 100 000 eur. Len rozdiel v dojazde 350 a 600 km stojí dnes 10 000 eur. A to podľa Fröhlicha nie je segment, v ktorom sa dajú robiť veľké objemy.