Elektromobilita je v súčasnom automobilovom priemysle témou číslo jeden. Koncerny sa doslova predháňajú v elektrickej ofenzíve. Nie všetci však v nich vidia spásu. Problémom je, že ich vlastne nik nechce. Dôkazom môže byť Nemecko, najsilnejšia ekonomika Európy a najväčší automobilový trh starého kontinentu. Už v roku 2008 vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkelová, že o dvanásť rokov bude na nemeckých cestách milión elektrických áut. V skutočnosti je ich len 200 000 a z toho polovica plug-in hybridov, teda tých, ktoré majú aj spaľovací motor. Viacerí experti preto vidia v elektromobiloch slepú uličku.
K najostrejším kritikom patrí profesor Friedrich Indra. Človek, ktorí stojí za vývojom 5-valcových motorov Audi, ale aj motorov pre Opel, Alpine a americký General Motors. Dokonca pracoval v projekte, v ktorého centre boli práve elektromobily. Nie náhodou si vyslúžil prezývku „motorový pápež“. Súčasný trend považuje za „zelenú eufóriu“, ktorá môže mať vážne ekonomické následky. Servítku si pred ústa naozaj nedáva. „Pokiaľ nám politici chcú vnútiť elektromobily, povedie to nevyhnutne k ekonomickej kríze. Aby ste totiž predali milión elektromobilov, musíte osloviť priemerného zákazníka. A ten si nikdy nekúpi produkt, ktorý je drahší a horší ako ten, ktorý má.“
Elektromobily emisie neznížia
Indra tvrdí, že zvýšený predaj náhradných dielcov už teraz naznačuje, že ľudia sa rozhodli ponechať si svoje staré autá dlhšie, ako plánovali, než pristúpiť na kúpu elektromobilu, do ktorej sú nútení. „Ak sa z tohto dôvodu predĺži tradičný 6-ročný výmenný cyklus áut len o rok, dva alebo tri, bude mať ekonomika vážny problém,“ komentuje Indra pre nemecký Focus situáciu, keď automobilky prestanú ponúkať zákazníkom to, čo chcú. Pýta sa, komu chce Volkswagen predať dva až tri milióny plánovaných elektromobilov ročne? Považuje to za nereálne a chovanie nemeckej automobilky za nezodpovedné. „Čo povedia, ak to nevyjde, že oni chybu nespravili a že urobili len to, čo chcela vláda?“
Takýmto spôsobom nedôjde k zníženiu emisií, skôr naopak. Volkswagen bude totiž okrem výroby elektromobilov na sklad, musieť vyrábať aj konvenčné autá. Indra tvrdí, že napriek súčasnej averzii k nafte sa ešte dieselové motory ukážu ako správna voľba. „Diesely s objemom od 1,6 do 1,8 litra zažijú obrovskú renesanciu. Na jednu nádrž prejdete tisíc kilometrov, to žiadne elektrické auto nedokáže. Výrobcovia elektromobilov vám ponúkajú 200 až 300 km na jedno nabitie. Diesely sú preto veľmi dobrým spôsobom, ako znížiť emisie CO2, zodpovedné za globálne otepľovanie.“ Cestu vidí Indra aj v použití zemného plynu a tiež v mild-hybridných systémoch so 48 V elektrickým okruhom, najmä ak je elektromotor umiestnený priamo v prevodovke.
Plug-in hybridy sú politický projekt
Naopak, nemecký profesor nedáva žiadnu šancu dobíjateľným plug-in hybridom. „Zástrčkové hybridy sú druhým najväčším zeleným klamstvom po elektromobiloch. Je to čisto politický projekt. Prílišná elektrifikácia je chybou, pretože pri rozdeľovaní výkonu vždy vytvárate značné straty. Ak máte rotačnú energiu, mali by ste ju využiť priamo a nerobiť zbytočné odbočky. Poznám spoločnosť, ktorá nakúpila plug-in hybridy, aby znížila spotrebu svojej flotily áut a tým znížila náklady. Naopak, spotreba výrazne stúpla, keďže si zamestnanci nechcú špiniť ruky nabíjacími káblami a vozia v aute zbytočných 200 kg batérií a ďalší elektrický balast.“
Čo sa týka konvenčných motorov, odporúča Indra ísť cestou zjednodušovania. To je presný opak súčasného trendu. „Ak postavíte malé auto, ktoré má rovnako zložitú technológiu ako veľké, napríklad štyri ventily na valec, časovanie ventilov či vyrovnávacie hriadele, potom je drahé a nemôžte ho predať. Cieľom je malé autá zjednodušiť, vďaka čomu budú aj ľahšie. Podobne, ako to urobil koncern PSA s motormi Princ, ktoré vyvinul spolu s BMW. Odstránil z nich drahý rozvod Valvetronic, čím ušetril trojmiestnu čiastku na jeden motor a dosiahol výrazné zlacnenie.“ Osud spaľovacích motorov tak nemusí byť ešte definitívne spečatený.