Je autosalón vo Frankfurte posledný? Stráca automobilky aj verejnosť

Autosalón vo Frankfurte nad Mohanom sa síce končí až 22. septembra, no je otázne, či nekončí definitívne. To, čo posledné roky naznačovali automobilové prehliadky v Detroite či Paríži, vyvrcholilo do „frankfurtskej skazy“. Automobilky menia svoje stratégie a autosalóny považujú za prežitok v komunikácii so zákazníkmi. Navyše je takáto komunikácia v časoch sociálnych sietí extrémne drahá, a teda neefektívna. Nebyť nemeckých značiek, asi by nebol dôvod výstavu vôbec otvoriť.

Tento rok neprišli z francúzskych automobiliek Citroën, Peugeot ani DS. Pritom Peugeot má dve kľúčové novinky. Z talianskych značiek by ste tu zasa márne hľadali Fiat, Alfa Romeo alebo Ferrari, ktoré sa mohlo pochváliť modelmi F8 Spider a 812 GTS. Nebyť Hondy, nebola by tu ani jedna japonská značka. Nissan, Mazda, Subaru, Suzuki, Toyota, Lexus či Infiniti jednoducho dali Frankfurtu košom. A z kórejských značiek neprišla Kia ani SsangYong. Autosalón odpísali aj Dacia, Volvo, Aston Martin, Rolls-Royce, Jeep či Cadillac.

Asi sa netreba čudovať, že výstavná plocha sa v porovnaní s predošlým ročníkom scvrkla o 16 % a počet vystavovateľov klesol o celú pätinu. V prípade automobiliek, ktoré sú hlavnými hviezdami, to bolo podstatne viac. A aj tí, čo prišli, šetrili. Tak napríklad BMW zredukovalo plochu stánku a rozpočet o viac ako 30 %. Podobne to bolo s Mercedesom-Benz. Viacerí experti sa domnievajú, že toto je koniec jednej éry. A potvrdzujú to aj šéfovia automobiliek.

„Táto prehliadka neprežije. Je iba smutným tieňom toho, čo bolo kedysi. V roku 2021 žiadna výstava nebude,“ povedal otvorene šéf Opla Karl Thomas Neumann. Pritom Opel bol jedinou značkou koncernu PSA, ktorá sa autosalónu zúčastnila. „Význam autosalónov sa zmenil, v budúcnosti bude kladený vyšší dôraz na technológie, než na samotný produkt,“ nazdáva sa Nicolas Peter, finančný riaditeľ spoločnosti BMW. Bernhard Mattes, bývalý šéf európskej divízie Fordu, naznačil, že výrobcovia áut požadujú aj zmenu stratégie. Aby bola v ohnisku nová koncepcia mobility.

To ale úspech zaručiť nemusí. Začarovaný kruh sa uzatvára. Ak je na autosalóne málo značiek, má aj málo návštevníkov. A keď je nízka návštevnosť, nič nezaručí, že by sa automobilky v budúcnosti rozhodli vystavovať. Navyše vstupujú do hry úplne nové faktory, a to je odpor ekologicky zmýšľajúcej verejnosti voči automobilovým výstavám ako takým. A vlastne autám ako takým. Frankfurt dostal facku aj z tohto pohľadu. Prvé protesty aktivistov Greenpeace, ktorí nafúkli pred výstaviskom balón napustený výfukovými plynmi, sa začali už počas novinárskych dní.

Dokonca sa im podarilo s nápismi „Climate Killers“ preniknúť do hál a protestovať počas návštevy kancelárky Merkelovej v stánku Volkswagenu. Svoj hnev obrátili najmä proti SUV. „Automobilový priemysel ešte nepochopil klimatickú krízu,“ uviedol Benjamin Stephan, aktivista Greenpeace. „Namiesto oslavy palivo požierajúcich SUV musia automobilky ukončiť éru týchto mestských tankov.“ Odpor proti SUV ešte umocnila tragická nehoda v Berlíne, kde pred dvoma týždňami usmrtilo Porsche Macan štyroch ľudí, vrátane dieťaťa.

Radikálnejšie združenia dokonca požadovali úplný zákaz spaľovacích motorov alebo zníženie počtu áut na cestách. V sobotu vyšlo do ulíc viac ako 20 000 protes­tujúcich. Odhliadnuc od toho, či aktivisti protestujúci na autosalóne, kde väčšina výrobcov predstavovala nové elektromobily či hybridy, napríklad VW svoj revolučný ID.3, majú pravdu či nie, nemení to nič na tom, že tamojší autosalón sa stal ľahkým terčom. Ale nehovorme len o tom frankfurtskom. Rovnako ohrozené sú ďalšie kedysi silné prehliadky, nevynímajúc Detroit či Paríž. Toto je skaza autosalónov. Ak prežijú, tak pravdepodobne len v Číne.