Nie je to tak dávno, čo Škoda ohlasovala zmenu imidžu. Z rodinnej značky sa mal stať výrobca, ktorý okrem funkčnosti ponúkne aj emócie. Šéf Bernhard Maier sa netajil napríklad túžbou priniesť na európsky trh v Číne vyrábané SUV-kupé Kodiaq GT. Prísľubom bol plán výstavby nového závodu Škody v Európe, keďže niektoré modely na starom kontinente neponúka len preto, že nemá dostatok výrobných kapacít. Už príchod nového Karoqu, Scaly a Kamiqu dal logistike českej značky poriadne zabrať. Jednoducho, dopyt je obrovský a produkčné kapacity praskajú vo švoch.
Škoda rastie každým rokom. Vlani dodala zákazníkom na celom svete rekordných 1 253 700 vozidiel, to je o 4,4 % viac ako v roku 2017. Rast pritom pokračoval kontinuálne od roku 2013. Vďaka novým SUV sa jej darilo prakticky na celom svete. Dokonca aj v Číne, ktorá po dvoch rastových dekádach zaznamenáva pád. A prevádzkový zisk, ktorý Škode vlani klesol o 14,3 percenta, bol daný výlučne investíciami do elektromobility a prechodom na merací cyklus WLTP, ktorý si vyžiadal nákladnú homologizácie všetkých modelov. Tento rok si môže sľubovať ďalšie rekordy. Scala a Kamiq totiž ešte neukázali svoj plný potenciál.
Lenže, ako sa zdá, rozlet Škody nie je celkom po chuti vedeniu koncernu VW. Náznaky bolo možné badať už pri zámere výstavby novej európskej továrne, ktorá vznikne investíciou jednej miliardy eur s najväčšou pravdepodobnosťou v Turecku a bude mať kapacitu 300 000 áut ročne. Kým Škoda ju považovala od počiatku za svoj projekt, neskôr sa ukázalo, že viesť by ju chcel skôr samotný Wolfsburg. "Záleží nám na tom, aby všetko prebiehalo pod taktovkou Škody, ale časť dozornej rady má iný názor. Nie je to politicky jednoduché,“ povedal na tému novej fabriky šéf Bernhard Maier už v máji.
A teraz sa zdá, že situácia bude ešte dramatickejšia. Škoda bude možno musieť zabudnúť nielen na „šéfovanie“ v novom závode a emocionálnejší imidž. V nemeckej centrále je totiž momentálne na pretrase. Vo Wolfsburgu jej plánujú novú budúcnosť a z nej asi nebudú mať v Mladej Boleslavi radosť. „Chceme dosiahnuť jasnejšiu identifikáciu značiek,“ povedal šéf stratégie koncernu VW Michael Jost. Koncernu totiž prekáža, že mainstreamové značky VW, Seat a Škoda bojujú o podobnú klientelu. Kanibalizácia modelov síce nie je dobrá, problémom však je, ako ju chce Volkswagen odstrániť.
„Seat by mohol reprezentovať emocionálne ladené autá, čo ilustrujeme značkou Cupra. Škoda by sa zas mohla intenzívnejšie zamerať na trhy východnej Európy, rovnako ako na zákazníkov hľadajúcich funkčnosť,“ spresnil zámery Jost, ktorý, mimochodom, pracoval na rovnakej pozícii v Škode. Čo to znamená? Ak to zveličíme, úspešná Škoda by sa mala stať „koncernovou Daciou“ a oslovovať menej solventnú klientelu v menších ekonomikách, kým Seat, ktorému sa len prednedávnom podarilo utiecť „hrobárovi z lopaty“, by mal zažiariť popri konzervatívnom Volkswagene ako športová hviezda.
Plány urobiť zo Seatu „španielsku Alfu“ tu už pritom boli dávnejšie, no nakoniec doviedli značku z Martorellu na pokraj priepasti. O to viac prekvapuje, že sú stále na stole. Posunutie Škody nadol sa môže koncernu ľahko vypomstiť. Zákazníkom jednoducho nemôžete prikázať, čo si majú kúpiť. Je to podobné, akoby ste vaše najšikovnejšie dieťa dali do horšej školy s očakávaním, že si tým zlepší známky iné, ktorému škola tak dobre nejde. Veľká wolfsburská rošáda je o to riskantnejšia, že celý koncern musí prejsť v súvislosti s elektromobilitou najväčšou transformáciou od svojho vzniku. Tak prečo v takom ťažkom období kaziť to, čo funguje.