Revolučná batéria zabezpečí dojazd cez 4 000 km! Má to však háčik

Najväčším limitom elektromobilov sú nepochybne naďalej ich akumulátory. Súčasné lítiové batérie predstavujú síce veľký pokrok oproti predošlej generácii NiMH, no sú stále veľmi drahé, ťažké, elektromobilom poskytujú len obmedzený dojazd, dlho sa nabíjajú , majú relatívne krátku životnosť a zložitý systém recyklácie. Elektromobilite by preto pomohla revolúcia práve v oblasti uskladnenia elektrickej energie. Čaká sa na novú generáciu batérií s pevným elektrolytom, ktoré majú mať až dvojnásobnú energetickú hustotu. Zatiaľ však na trh nedorazili a vyzerá to tak, že sa tak stane najskôr v polovici budúcej dekády. Navyše niet pochýb o tom, že budú drahšie ako súčasné li-ion akumulátory.

Britský vedec Trevor Jackson však tvrdí, že má riešenie. Samozrejme, správ o prelome v konštrukcii akumulátorov bolo veľa, lenže Jackson nie je žiaden rojko. Pracoval v Rolls-Royce, British Aerospace, na nukleárnych reaktoroch pre ponorky britského vojenského námorníctva a od roku 2001 sa venuje vývoju batérií. Oprášil starý známy princíp hliníkovo-vzduchových článkov zo 60. rokov minulého storočia. Vtedy nemali veľký úspech, pretože hliník bol v tom čase drahý, použitý elektrolyt obsahoval jedovaté látky a ich funkčnosť obmedzoval problém s elektrolytom, ktorý sa pri chemickej reakcii menil na gél a upchával otvory pre kyslík obsiahnutý vo vzduchu. Jackson zapracoval práve na chemických reakciách.

Výsledkom je ľahká batéria, ktorá používa neškodný elektrolyt a jej odpadom je hydroxid hliníka, ktorý možno recyklovať opäť na hliník. A teraz to najdôležitejšie. Energetická hustota akumulátora je taká vysoká, že ak by Tesla Model S použila namiesto súčasných li-ion batérií nové hliníkovo-vzduchové s rovnakým objemom, predĺžil by sa jej súčasný dojazd z približne 550 na 2 500 kilometrov!. A ak by mali batérie rovnakú hmotnosť ako tie v Tesle S, dojazd by teoreticky vzrástol až na 4 300 km. Zdá sa, že toto je presne to, čo svet elektromobility potrebuje, lenže nie všetko je také ružové, ako sa zdá. Háčikom je skutočnosť, že hliníkovo-vzduchovú batériu možno použiť len raz.

Elektrická energia v nich totiž vzniká oxidáciou hliníka. Jednoducho, elektrolyt všetok hliník v batérii spotrebuje. Akumulátor už potom nie je možné opätovne nabiť. Jackson však tvrdí, že jeho výmena za nový by mohla trvať len 90 sekúnd a že nová batéria stojí iba 60 libier, čo je necelých 70 eur. Ak by vozidlo s novou batériou malo dojazd aspoň 2 000 km, bolo by takéto „tankovanie“ o polovicu lacnejšie ako návšteva na čerpacej stanici. Vyžadovalo by si to však vybudovanie infraštruktúry výmenných staníc a tiež zmenu v konštrukcii samotných elektromobilov, ktoré by boli na rýchlu „transplantáciu“ pripravené. Súčasný vývoj ide však celkom iným smerom.

Zlý nápad to však rozhodne nie je. Jackson mu verí a tvrdí, že už na budúci rok budú v spolupráci so spoločnosťou Austin Electric v prevádzke tisíce áut s jeho revolučnou batériou. To je dosť odvážne vyhlásenie. Ak sa tak stane, pravdepodobne pôjde o flotilu zdieľaných vozidiel, možno úžitkových, ktoré budú využívané v určitom regióne schopnom pokryť ich zásobovanie novými nabitými batériami.