
Keď v roku 1968 uviedlo Lamborghini na trh Miuru, sánka spadla aj samotnému Enzovi Ferrarimu. Napokon, mal v tom prsty, keď odmietol talianskemu výrobcovi traktorov Ferrucciovi Lamborghinimu, akceptovať reklamácie na jeho Ferrari. Vtedy sa Lamborghini na truc rozhodol vyvinúť a vyrobiť vlastný športový model. A urobil dobre. Miura doslova omráčila svet. Nepripomínala nič, čo dovtedy jazdilo na cestách. Dodnes je považovaná za matku moderných superšportov. Ako prvá totiž priniesla motor umiestnený pred zadnou nápravou a ešte k tomu naprieč uložený 12-valec. Jeho 370 koní dalo na frak všetkej konkurencii. O dizajn sa postaral geniálny Marcello Gandini, dvorný štylista karosárne Bertone. Stala sa miláčikom rokových hviezd, playboyov a bohatých excentrikov.

Nie div, že je vyhľadávaným zberateľským kúskom a je len málo pravdepodobné, že sa kdesi objaví len tak, akoby z ničoho nič, ďalší kus o ktorom nik nevie. A ešte k tomu v skvelom stave a s nízkym počtom najazdených kilometrov. Lenže presne to sa práve stalo. V auguste objavili v nenápadnej schwarzwaldskej garáži, či skôr v stodole, Miuru P400 S s výrobným číslom 4245 v nádhernom žltom laku Giallo Flay a s modrým interiérom Skay Blue. Hoci bola vyrobená už v roku 1969, jej prvý vlastník Walter Becker z Norimbergu ju získal až v roku 1971. A nezaprel imidž tohto auta. Walter bol výstrednou osobnosťou s povesťou playboya a zároveň majiteľom reklamnej agentúry. Miuru však predal už o tri roky neskôr automobilovému pretekárovi Hansovi Weberovi.

Miura sa preňho stala pýchou garáže a na rozdiel od svojich Porsche ju využíval len pri zvláštnych príležitostiach. Jeho synovec spomína, že keď k nim prišiel strýko Hans občas na návštevu aj so svojou Miurou, vedeli o tom, že sa blíži, už pár minút vopred. Taký krásny a nenapodobiteľný zvuk vydával 12-valec Miury. A ešte k tomu si pri tejto príležitosti jeho teta, Weberova manželka, obliekla modré džínsy a žlté topánky, aby ladila s farebným konceptom ich auta. Weber si Miuru nechal až do svojej smrti v roku 2015. Potom ju jeho brat Karl „zaparkoval“ do stodoly vo Schwarzwalde. V tom čase si už totiž vyžadovala investície, ak by ju chcel používať. To napriek tomu, že na tachometri mala čarovne nízke číslo 29 020 kilometrov.
