Jackpot: V Nemecku objavili vzácne Lamborghini Miura. Svätý grál superšportov

Keď v roku 1968 uviedlo Lamborghini na trh Miuru, sánka spadla aj samotnému Enzovi Ferrarimu. Napokon, mal v tom prsty, keď odmietol talianskemu výrobcovi traktorov Ferrucciovi Lamborghinimu, akceptovať reklamácie na jeho Ferrari. Vtedy sa Lamborghini na truc rozhodol vyvinúť a vyrobiť vlastný športový model. A urobil dobre. Miura doslova omráčila svet. Nepripomínala nič, čo dovtedy jazdilo na cestách. Dodnes je považovaná za matku moderných superšportov. Ako prvá totiž priniesla motor umiestnený pred zadnou nápravou a ešte k tomu naprieč uložený 12-valec. Jeho 370 koní dalo na frak všetkej konkurencii. O dizajn sa postaral geniálny Marcello Gandini, dvorný štylista karosárne Bertone. Stala sa miláčikom rokových hviezd, playboyov a bohatých excentrikov.

Nie div, že je vyhľadávaným zberateľským kúskom a je len málo pravdepodobné, že sa kdesi objaví len tak, akoby z ničoho nič, ďalší kus o ktorom nik nevie. A ešte k tomu v skvelom stave a s nízkym počtom najazdených kilometrov. Lenže presne to sa práve stalo. V auguste objavili v nenápadnej schwarzwaldskej garáži, či skôr v stodole, Miuru P400 S s výrobným číslom 4245 v nádhernom žltom laku Giallo Flay a s modrým interiérom Skay Blue. Hoci bola vyrobená už v roku 1969, jej prvý vlastník Walter Becker z Norimbergu ju získal až v roku 1971. A nezaprel imidž tohto auta. Walter bol výstrednou osobnosťou s povesťou playboya a zároveň majiteľom reklamnej agentúry. Miuru však predal už o tri roky neskôr automobilovému pretekárovi Hansovi Weberovi.

Miura sa preňho stala pýchou garáže a na rozdiel od svojich Porsche ju využíval len pri zvláštnych príležitostiach. Jeho synovec spomína, že keď k nim prišiel strýko Hans občas na návštevu aj so svojou Miurou, vedeli o tom, že sa blíži, už pár minút vopred. Taký krásny a nenapodobiteľný zvuk vydával 12-valec Miury. A ešte k tomu si pri tejto príležitosti jeho teta, Weberova manželka, obliekla modré džínsy a žlté topánky, aby ladila s farebným konceptom ich auta. Weber si Miuru nechal až do svojej smrti v roku 2015. Potom ju jeho brat Karl „zaparkoval“ do stodoly vo Schwarzwalde. V tom čase si už totiž vyžadovala investície, ak by ju chcel používať. To napriek tomu, že na tachometri mala čarovne nízke číslo 29 020 kilometrov.

Aukčná spoločnosť Sothebys, ktorej Weberova rodina po štyroch rokoch skladovania zverila predaj Miury, poukazovala na relatívne dobrý stav auta vzhľadom na jeho vek, aj na pôvodnosť. Jedinými zmenami, ktorými počas štyroch dekád prešla, bola montáž nových smerových svetiel a štvorbodových bezpečnostných pásov Schroth. Lak aj čalúnenie sú stále originálne a dokumentujú kvalitu výroby. K autu je dokonca pôvodná dokumentácia ako nemecká registrácia z roku 1971, servisná knižka aj korešpondencia Webera s automobilkou. Nájsť vyhľadávanú Miuru v takomto stave je dnes priam nemožné. Bolo jasné, že toto je automobilový jackpot. Aj preto sa minulý týždeň vydražila na aukcii Sothebys za 1 240 000 libier, čo je približne 1 440 000 eur.