Rusi budujú flotilu atómových ľadoborcov. Prvý z nich teraz vyplával po prvýkrát na otvorené more a úspešne sa vrátil zo skúšobnej plavby. Zatiaľ však namiesto reaktorov využíval dieselové motory. To sa ale zakrátko zmení. Arktika je totiž skutočné monštrum, ktorého prevádzka na klasické fosílne palivá by nedávala zmysel. Plávajúci monument s výtlakom 33 500 ton má totiž na dĺžku 173,3, na šírku 34 a na výšku 15,2 metra.
V ostrej prevádzke preto Arktika použije pohonnú jednotku RITM-200, ktorá sa skladá z dvoch jadrových reaktorov s celkovým tepelným výkonom 175 megawattov. Arktike to umožňuje dosiahnuť rýchlosť 22 uzlov, čo je 40,7 km/h. Podobne ako najnovšie jadrové ponorky má aj nový ľadoborec dvojitý plášť, ktorý chráni okolie pred negatívnymi vplyvmi žiarenia. S týmito parametrami dokáže drviť ľad s hrúbkou 2,9 metra a zabezpečiť obchodným lodiam a tankerom celoročnú prevádzku severnou trasou.
Trup Arktiku spustili na vodu v baltských lodeniciach už v roku 2016, dokončenie však trvalo ďalšie tri roky. Počas skúšobnej plavby vo Fínskom zálive sa overovali manévrovacie schopnosti, navigačné prístroje, kotevný systém či balastné nádrže, vďaka ktorým vie meniť ponor od 8,6 do 10,5 metra. Monumentálnu loď obsluhuje 53-členná posádka. Kajuty v nadstavbe, pripomínajúcej panelový dom, však ubytujú oveľa viac ľudí. Arktika nebude sama. Na vode je už rozostavaný sesterský ľadoborec Ural a v suchom doku sa pracuje na Sibíri.
Celkom má vzniknúť päť lodí tejto triedy. Arktika začne prevádzku ako prvá v máji budúceho roka, keď ju odovzdajú agentúre Rosatom. Skúšky by mali byť ukončené v apríli. S novou flotilou by sa Rusom podarilo zvýšiť kapacitu nákladnej dopravy pozdĺž arktického pobrežia a zároveň uľahčiť dodávku palív do juhovýchodnej Ázie. Arktída má obrovské zásoby ropy a zemného plynu, o ktoré má záujem nielen Rusko, ale aj USA, Kanada či Nórsko.