V danom úseku opäť platí štandardná rýchlosť 130 km/h. „Testovanie sa totiž pred zimným obdobím dočasne prerušilo a bude pokračovať po skončení zimnej údržby. Testovacia prevádzka s vyššou maximálnou povolenou rýchlosťou prebiehala počas jedného mesiaca, to je od 1. do 31. októbra 2019,“ povedala hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.
Podľa jej slov bolo testovanie prerušené kvôli tomu, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti premávky pri zhoršených poveternostných podmienkach. Práve neďaleko hranice testovacieho úseku došlo počas prvého víkendu roku 2020 k hromadnej nehode sedemnástich osobných áut, dvoch dodávok a jedného autobusu.
Ministerstvo dopravy zatiaľ nerozhodlo, či bol test vyššej maximálne povolenej rýchlosti úspešný a či bude rýchlosť zvýšená aj na iných úsekoch slovenských diaľnic. „Testovanie by malo pokračovať po ukončení zimného obdobia,“ dodáva Ducká. Ako dlho testovanie potrvá a na akých úsekoch môže dôjsť k zvýšeniu rýchlosti, je nateraz neznáme.
„Všetko závisí od správania vodičov pri vyššej maximálnej dovolenej rýchlosti na tomto úseku a v závislosti od vyhodnotenia tejto zmeny po ukončení testovacej prevádzky sa nastaví ďalší postup v súčinnosti s dopravnou políciou a so správcom komunikácie,“ informuje rezort dopravy. Plány na jarné pokračovanie testovania môže prekaziť nové vedenie rezortu dopravy, ktoré vzíde z parlamentných volieb. Tie sa uskutočnia na konci februára.
V súčasnosti platí na celom území Slovenska na diaľniciach a rýchlostných cestách maximálne povolená rýchlosť 130 km/h. Prísnejšie limity platia len lokálne, napríklad v diaľničných tuneloch.
Testovací úsek pre vyššiu rýchlosť prechádza pomerne komplikovanou časťou diaľnice D1. Napríklad medzi križovatkami D1 Poprad, východ a D1 Spišský Štvrtok je jedno z najstrmších klesaní na celej diaľnici D1.
Takmer 40-kilometrový úsek prechádza 591 metrov dlhým tunelom Šibenik, ktorý sa nachádza pri Levoči, obchádza Spišský hrad a končí sa v poslednej križovatke pred tunelom Branisko. Pokračovať cez tunel Branisko testovací úsek nemôže. Tunel je v súčasnosti v prevádzke v polovičnom profile. Doprava je teda vedená obojsmerne v južnej tunelovej rúre.
Slovensko nie je prvou krajinou, ktorá uvažuje o vyššej rýchlosti na diaľniciach. Podobné zvýšenie rýchlosti cestovania testujú aj v susednom Rakúsku. V Poľsku platí na všetkých diaľniciach rýchlostný limit 140 km/h. Svetovým unikátom v rámci rýchlosti na diaľnici je Nemecko, kde všeobecné obmedzenie neplatí. Na miestnej diaľničnej sieti platí len odporúčaná rýchlosť 130 km/h. Maximálna rýchlosť je obmedzovaná len na vybraných úsekoch.
Napriek tomu je v Európe trend zvyšovania rýchlosti na diaľniciach ojedinelý. S vyššou rýchlosťou výrazne stúpa spotreba paliva, s ktorou je spojená aj nadmerná produkcia emisií. Na druhej strane, maximálna povolená rýchlosť nie je prikázaná rýchlosť. Na slovenských diaľniciach aj naďalej platí minimálna rýchlosť, ktorá je 80 km/h.
Rýchlosť 130 km/h nie je na diaľniciach v Európe vôbec bežná. Najnižšia rýchlosť je na diaľniciach v Nórsku, kde autá smú jazdiť maximálne 80 km/h. 110 km/h platí nad diaľniciach v Dánsku, Litve, Lotyšsku, Rusku a vo Švédsku. Vo Veľkej Británii platí rýchlostný limit v prepočte 112 km/h.