Dochádza automobilkám na Slovensku dych?

ZAP na základe analýzy, ktorú vypracoval neziskový viedenský inštitút (Industriewis­senschaftliche Institut), poukazuje na vysoké dodatočné náklady na mzdu. „Zamestnávatelia na Slovensku platia na 100 eur hrubej mzdy dodatočné vedľajšie náklady vo výške 37 eur,“ informuje ZAP. Podľa slov zväzu je táto suma nad priemerom Európskej únie aj eurozóny. Okrem toho automobilky trápi aj vysoká odvodová zaťaženosť. Príspevok zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne predstavuje 23,5 percenta z celkových pracovných nákladov.

Okrem dodatočných nákladov na mzdu a odvodové zaťaženie ZAP poukázal aj na prírastok nákladov v súvislosti s produktivitou práce. „Oproti roku 2010 na Slovensku môžeme vidieť nárast produktivity práce o 28,8 percenta a nákladov na zamestnanca o 44,1 percenta. Rýchlejší rast nákladov práce nad úroveň rastu produktivity práce implikuje zvýšenie jednotkových nákladov práce a tiež indikuje pokles nákladovej konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu na Slovensku,“ povedal vo štvrtok na tlačovej konferencii autor štúdie Mikuláš Luptáčik. Podľa asociácie priemyselných je možné vyššiu produktivitu dosiahnuť len vyššou robotizáciou.

Chýbajúce inovácie

ZAP poukazuje aj na chýbajúce inovácie. Kým v Nemecku je podiel zamestnancov automobilového priemyslu pracujúcich vo vývoji na úrovni 10 percent, Slovensko nedosahuje ani jedno percento. Podiel pracovníkov vo výskume v Maďarsku je na úrovni dvoch percent.

Foto: Ivan Majerský, Pravda

vw, bratislava, fabrika Oproti roku 2010 na Slovensku môžeme vidieť nárast produktivity práce o 28,8 percenta a nákladov na zamestnanca o 44,1 percenta.

Horšie ako Slovensko skončilo len Rumunsko a Bulharsko. „Ak by sme sa mali dostať na úroveň Českej republiky, Maďarska, Portugalska, Španielska či Poľska, mali by sa výdavky na výskum a vývoj zvýšiť približne o 50 percent,“ informuje ZAP.

„Aj analýza indikátorov inovačnej konkurencieschop­nosti odhaľuje výrazné zaostávanie automobilového priemyslu na Slovensku. Dovolím si povedať, že slabá podpora vedy a výskumu zo strany verejného sektora sa vo výraznej miere negatívne odzrkadľuje aj v celom spracovateľskom priemysle,“ uviedol Luptáčik.

ZAP varuje pred znižujúcou sa konkurencieschop­nosťou slovenského automobilového priemyslu. Práve automobilky tvoria kľúčové odvetvie slovenského hospodárstva. Výrobcovia vozidiel na Slovensku vytvárajú dohromady približne 275-tisíc pracovných miest. Na celkovej priemyselnej produkcii sa podieľajú 49,5 percenta.

„Pokles nákladovej konkurencieschop­nosti automobilového priemyslu môže viesť k zníženiu záujmu o investovanie na Slovensku, čo bude mať priamy dopad na prílev zahraničných investícií,“ povedal Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR. Zväz podľa jeho slov pociťuje stagnáciu už od roku 2015.

Európske automobilky navyše čelia tlaku na znižovanie emisií. To vedie k zavádzaniu elektrických vozidiel, vďaka ktorým automobiloví výrobcovia plnia limity flotilových emisií. Matušek v minulosti uviedol, že výroba elektromobilu si vyžaduje o polovicu menej pracovníkov ako výroba vozidla so spaľovacím motorom. Dôvodom je menej zložitá konštrukcia elektrických pohonov v porovnaní s benzínovými alebo naftovými motormi.

ZAP chce preto podľa Matušeka dosiahnuť vytvorenie stratégie na zachovanie množstva produkcie a pracovných miest v automobilovom priemysle v súvislosti so zmenami, ktoré tento sektor čakajú v najbližších rokoch.

VW chce presťahovať Škodu Superb

<A>Nemecký koncern VW opäť oživil plán premiestnenie výroby Škody Superb mimo Česka. V minulosti sa proti tomu postavili zamestnanci v Mladej Boleslavi. Výrobu vlajkovej lode značky Škoda môže aj napriek negatívnym záverom štúdie získať bratislavský závod. Pre české Hospodárske noviny to uviedol odborový predák Jaroslav Povšík. V Bratislave sa v súčasnosti vyrába VW Touareg, Audi Q7, Porsche Cayenne a mestské modely VW up!, Škoda Citigo a Seat Mii.

Foto: Pravda

Škoda Superb iV Výroba Škody Superb môže opustiť územie Českej republiky.

Podľa Povšíka má koncern VW v Bratislave nevyťažené kapacity. Dopyt po mestských autách klesá aj napriek tomu, že koncern pristúpil k ich elektrifikácii. Okrem Bratislavy sa ako nové miesto pre výrobu škody Superb skloňuje aj maďarský Györ, kde sídli fabrika koncernovej značky Audi.