Automobilkám operujúcim v Európe hrozia miliardové sankcie za nedodržanie emisných limitov. Už v tomto roku musí flotilový priemer klesnúť na 95 g CO2 na kilometer. To zodpovedá priemernej spotrebe 4,1 litra benzínu alebo 3,5 litra nafty na 100 km. Každému je jasné, že ide o limity, ktoré nie je možné dosiahnuť. A už vôbec nie tento rok. Agentúra JATO Dynamics varovala, že ak sa nič nezmení, výrobcovia zaplatia do európskej kasy na sankciách 33,6 miliardy eur. Za každý nadlimitný gram každého predaného auta im totiž „Brusel“ naúčtuje 95-eurovú pokutu.
Automobilky si pritom pri výpočte flotilových emisií môžu stále pomôcť spotrebou podľa starej normy NEDC, ktorá je realite vzdialená aj o 30 % a započítavať si elektromobily a plug-in hybridy, akoby ich predali dvojnásobné množstvo. No aj za takýchto podmienok je cieľ jednoducho v nedohľadne. Dokonca sa deje presný opak. Priemerná spotreba v Európe predaných áut už tretí rok po sebe stúpla. Vlani o 1,3 g na celkových 121,8 g/km, čo predstavuje napríklad pri benzínových autách priemernú spotrebu 5,25 litra na 100 km.
Realita je ale vzhľadom na metodiku výpočtu, podľa ktorej elektromobily produkujú nulové emisie a plug-in hybridom sa do spotreby nezapočítavajú kilometre prejdené v elektrickom režime, ešte podstatne vyššia. Naproti tomu, za Atlantikom sa na „papierové emisie“, ktoré v Európe nesedia už dokonca ani na papieri, nehrajú. Cieľom je dosiahnuť v roku 2026 oveľa realistickejšiu priemernú spotrebu áut 5,87 litra na 100 km. Dokonca došlo k zmierneniu limitu, pretože pôvodne malo ísť o 5,04 litra do roku 2025. V Európe by už v tom čase mali autá „žrať“ už len okolo troch litrov paliva, čo sa bude dať len ďalším ohýbaním reality.
Za Atlantikom pritom spotreba áut klesá. Podľa najnovšej správy organizácie EPA, ktorá stojí aj za realistickou metodikou merania spotreby, došlo vlani k zníženiu konzumácie paliva o 0,15 litra na priemerných 9,22 na 100 km. Možno si poviete, že sa niet čím chváliť, lenže táto spotreba je skutočnosti veľmi blízka, zatiaľ čo skutočnú spotrebu áut v Európe v podstate nepoznáme. Takže rozdiel nemusí byť až taký dramatický. A navyše, v USA majú už tradične veľké zastúpenie pikapy. Vynára sa teda otázka, či je produktívne tlačiť na automobilky limitmi mimo reality, čo vedie len k skresľovaniu údajov, alebo mať prehľad o skutočnej spotrebe a rešpektovať fyzikálne zákony?
A nejde len o to. Európsky automobilový priemysel je z dôvodu reštrikcií nútený investovať miliardy eur do technológií, ktoré majú na spotrebu mizivý vplyv, alebo do elektromobilov, ktoré predstavujú obrovské riziko, pretože v krajinách bez dotácií nie je o ne prakticky žiaden záujem. Ak sa to nezmení, budú mať európski výrobcovia, ktorí sa snažia naplniť politikmi vynútené normy, či dokonca kvóty na predaj elektromobilov, obrovský problém. Ohroziť to môže ich finančnú stabilitu a konkurencieschopnosť. Ak tvorí v Európe automobilová výroba viac ako šesť percent všetkých pracovných príležitostí, bude to problém pre celú Európu.